Čítal som, že v nemocnici Boroch pýtali od pacientov po prijatí na hospitalizáciu 1000 eur. Údajne dostávali po prijatí na podpis zmluvu na úhradu vo výške tisíc eur za nemedicínske služby súvisiace s hospitalizáciou.
Nepoznám pomery osobne, tak sa neviem kvalifikovane vyjadriť. Stretol som sa aj s takým názorom, že „prístup Penty dokonca poctivejší, pretože pacient aspoň z časti vidí náklady na jeho starostlivosť, zatiaľ čo štátna nemocnica si nechá vyrovnať rozpočet netransparentne z daní.“
V tejto súvislosti by som rád poznal odpovede na zásadné otázky o budúcnosti nášho zdravotníctva:
Nájde sa niekto alebo politická strana, ktorá naozaj dokáže spraviť reformu a naozaj dokáže reformovať zdravotníctvo?
Nájde sa konečne strana, ktorá dokáže tieto problémy vysvetliť jednoducho voličom? Nájde sa politická strana, ktorá dokáže zregulovať poisťovne a zefektívniť nemocnice?
Podľa môjho známeho lekára, ktorý má v súčasnosti súkromnú ambulanciu, ale predtým pracoval ako námestník pre preventívno-liečebnú starostlivosť je odpoveď na všetky otázky NIE.
Ak by sa aj našiel podľa neho niekto ochotný to vysvetliť obyvateľstvu, to ho počúvať nebude. Ak by bol aj človek, ktorý by chcel, urobiť poriadok, neuspeje. Moc niektorých skupín pôsobiacich v zdravotníctve je príliš veľká a má príliš veľkú moc aby sa pri akejkoľvek dobrej vôli podarilo čokoľvek presadiť.
Osobne si myslím, že štátne zdravotníctvo k tomu smeruje. V tom čo si odvádzame z výplaty, v tom bude už len základný balík služieb, a kto bude chcieť niečo navyše, mám na mysli skoré termíny vyšetrení, operáciu na nejakej klinike mimo spádovú oblasť, to všetko pôjde z pripoistenia už len za svoje.
Štát by si mal sám vychovávať manažérov, lebo priority vo verejnej sfére sú úplne iné ako zarábanie peňazí. A z týchto osvedčených a skúsených manažérov by sa mali vyberať ľudia do vlády a do legislatívneho orgánu. Keby bolo naše zdravotníctvo kvalifikovane manažované, tak tu máme omnoho pestrejšiu konkurenciu a táto nemocnica by bola jedna z mnohých, alebo by vôbec neexistovala.
Takže ja sa teším, ale aj smútim, že sa napĺňa nielen môj predpoklad, že sa starostlivosť rozdelí na štátnu, biednu a súkromnú, skvelú a časom nie dostupnú pre každého.
A možno raz, niekedy, keď obyvateľstvo zmúdrie, možno vtedy sa budú veci meniť lepším smerom.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka
Pod pojmom „reforma zdravotníctva“ sa skutočne skrýva definitívne odstránenie ústavou „garantovaného“ nároku na také zdravotné ošetrenie, aké človek potrebuje, a to bezplatne. Bezplatné zdravotníctvo je totiž symbolom rovnosti medzi členmi spoločnosti, bez ohľadu na rôzne typy dúhového folklóru.
Rôzni podnikatelia v zdravotníctve aj tak vždy dostávajú svoje, málokto z nich je v strate a zdravotnícke podniky majú nadpriemernú ziskovosť, neporovnateľnú napríklad s výrobcami automobilov. Systém bezplatnosti zdravotníctva však doteraz zabraňoval urobiť zo zdravia zlatú baňu. Chorí ľudia majú iný prístup k cene svojho zdravia a ich ekonomické rozhodnutia nemôžu byť úplne slobodné. Sú v tiesni z princípu ich situácie. Práve preto je podvodom, keď sa v súvislosti so zdravím rozpráva o „slobode podnikania“.
