Charlie Chaplin údajne povedal, že človek, ktorý chce chodiť po visutom lane, musí mať ťažisko v sebe. Moderný čas, čas plný nástrah, rozporov a nárokov je skutočne ako chodenie po visutom lane.
Samostatnú kapitolu tvoria ľudia chorí a zdravotne postihnutí, ktorí si zaslúžia samostatnú a cielenú starostlivosť. Z tohto dôvodu sú v línii záujmov nášho Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so ZP v Bratislave. 
Veľmi sa teším, že svojou prácou robíme úžasnú službu spoločnosti.
Aby človek z lana nespadol do depresie či rezignácie, potrebuje veriť sebe a veriť v hodnoty, ktoré z človeka urobili človeka. Identifikujem sa so stanoviskom, že aby človek nespadol, nesmie venovať prílišnú pozornosť žiadnej krajnosti.
Krajnosti, extrémy sú nebezpečné pre samotného človeka aj pre jeho okolie.
Mali by sme častejšie ľudí učiť robiť SWOT analýzy: to znamená brať do úvahy plusy, mínusy, hrozby a príležitosti. Aplikuje sa to najmä na podniky, ale hodilo by sa to aj pri politickom či geopolitickom myslení.
Treba to vyvažovať, lebo ak človek za žiadnu cenu nechce spadnúť vľavo, tak spadne vpravo.
Osobne si myslím, že nie je žiadna výhoda mať hlavu rozbitú na pravej strane a nie na ľavej. Taktiež som presvedčený, že človek potrebuje mať ťažiská dve, podobne, ako elipsa má dve ohniská.
Jedno ťažisko je vo viere a druhé, to ľudské, nesmie byť veľmi vysoko, aby človek nespadol. Z fyziky vieme, že čím nižšie ťažisko, tým väčšia stabilita. To nízko položené ťažisko neznamená, že človek nemá zdravé sebavedomie, ale pokoru. Ak sú tieto dve ťažiská alebo ohniská v rovnováhe, tak je človek spokojný a stabilný vo svojej existencii.
Vyváženosť v každom prípade patrí do nášho života v každej oblasti. Potrebujeme vyváženú stravu, vyvážený výdaj energie nám zabezpečí fungujúci metabolizmus i prirodzený vývoj.
A ak sa pozeráme na všetky svetové strany, tak nám neujdú z pozornosti aj tie drobnosti či všednosti bežného života, ktoré sú však mimoriadne dôležité.
Nemali by sme čakať po celý svoj život na niečo, čo príde. Na niečo, čo sa možno raz stane, čo raz možno ani nebude. Ak si budeme uvedomovať vlastné ťažisko a nebudeme uhýbať pred vlastnými hodnotami, nemusia nás vždy čakať tie najľahšie cestičky.
Ale napriek tomu to stojí za to, ak chceme byť ľuďmi, ktorí žijú zmysluplný život. Ak chceme byť tými, ktorých nerozkolíše akýkoľvek závan vetra. A ak si pritom v duchu aj poskočíme s majstrom Charliem Ch., získame k hodnotám a vyváženosti i nadhľad. A to je už dobrý základ pre život.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka
Páči sa mi myšlienka o dvoch ťažiskách. No doplnil by som, že jedno z tých ťažísk je prirodzené a ťahá nás nadol. To druhé by nás malo ťahať opačným smerom – nahor. Svojim životom by sme sa mali snažiť, aby tá povznášajúca sila, sústredená v hornom ťažisku, bola minimálne v rovnováhe s tým „gravitačným“ ťažiskom. Vyvažovala by nás aj vertikálne a držala našu chrbtovú kosť priamo a pevne.
