Mzdy, disparity, nerovnosť a chudoba

Obrázok od Frantisek Krejci z Pixabay

poverty, black and white, emotion

Nadpis som si zvoli na báze podnetov z komentárov k mojej úvahe o 13. dôchodku. Chcel by som aspoň v krátkosti analyzovať aj problém minimálnej mzdy. Zašiel som si do knižnice a prezrel niekoľko časopisov.

Najskôr som hľadal ako autora meno niektorého z poslancov a to preto, že po roku 1989 sme mali v parlamente poslancov, ktorí boli autormi kníh či vedeckých článkov (prof. S. Kočtúch, prof. M. Baránik, prof. I. Laluha, ba v minulosti predsedom FZ bol prof. D. Hanes, ktorý bol dokonca DrSc.) Nenašiel som ako autora ani jedného dnešného poslanca.
Hľadal som aj článok o probléme minimálnej mzdy. Vedecký článok  v duchu nadpisu som nenašiel, hoc chudobu máme. Našiel som v anglickom časopise a v ňom túto odvolávku: 9 Müller, T. (2023). Minimum Wage Developments in 2022: Fighting the Cost-Of-Living Crisis. ETUI Research Paper-Policy Brief 02, European Economic, Employment and Social Policy, available at: https://www.etui.org/sites/default/files/2023-03/Minimum%20wage%20developments%20in%202022-fighting%20the%20cost-of-living%20crisis_2023.pdf
Súčasní poslanci nepotrebujú vedu, potrebujú zvadu. Vláde nenechali kľud ani očakávaných 100 dní, vystrájali ako malé deti na ihrisku, keď jedno zoberie hračku druhému, a žiaľ,  aj tárali.
Pozrime si niektoré problémy ekonomík EÚ. Agregovaná nezamestnanosť v EÚ bola 6,6 percenta v mnohých krajinách to bolo viac, aj na Slovensku. Naša vláda hovorila aj o existencii pracovných miest, ale ide aj o to, či sú to miesta lepšie a či horšie, hlavne či nie sú horšie platené. Ale aká je však úroveň nerovnosti a chudoby v krajinách EÚ? EK má hlboký prehľad. Aký však je, ako hovorí makroekonómia, rozdiel medzi priemerom miezd 20 percent najlepšie zarábajúcich a 20 percent najhoršie zarábajúcich? Dvakrát či 5x väčší. A ako je to v jednotlivých krajinách EÚ.
V spomenutom článku som sa dočítal, že je 22% populácie EÚ v rizikovom pásme chudoby a sociálnej exklúzie v roku 2022, a až 31,5% ľudí nemalo na pokrytie výdavkov neočakávaných udalostí a 28,6% si nemohlo dovoliť  zaplatiť týždennú dovolenku. Pozrime si však konkrétne úroveň minimálnej mzdy v EÚ v tabuľke, ktorú uvádza spomenutý autor:
 

 
Vidíme, že minimálna mzda v Luxemburgu je 1380 a na Slovensku 402 a ich podiel je 3 ,43 krát väčšia ako na Slovensku. Musím však povedať, že aj EK priznala, že sily na trhu práce boli hlavnou silou, ktorá bola za výhľadom rastu v roku 2023. Žiadalo sa povedať viac, a to, že EK prehliadla disparity v mierach nezamestnanosti krajín EÚ a v jednotlivých sociálnych skupinách, ale aj disparity v mzdách ako o tom hovorí náš podiel.
Pozrime si aj fakty, teda konkrétne mzdové pásma u nás v nižšie grafe.  Zdôrazňujem to preto, že tabuľka uvádza ako najnižšiu mzdu 200 eur. Čitateľa iste prekvapí posledné pásmo.
 

 
V grafe jasne vidíme, že najnižšie mzdové pásmo bolo označené ako menej ako 200 eur. Občania z najmenej v troch  mzdových pásmach zažívajú chudobu. Ak by som v prvom pásme vzal ako priemer 100 euro a v platovom pásme 2300,01 by bol priemer 2500, potom miera disparity je ozaj veľká; ľudia z posledného pásma zarábajú mesačne 25 krát toľko ako ľudia z prvého pásma. Pod chudobou si ozaj musíme predstaviť životné pomery tých ľudí. Chudoba nezaisťuje človekovi základné podmienky pre dôstojný život a uspokojenie najzákladanejších ľudských potrieb. Teda zažívajú hmotnú núdzu, nedostatok potravín a zlú situáciu v bývaní. Z hľadiska sociálnej politiky, o ktorej som písal v minulej úvahe, chudoba je jeden z najobťažnejšie riešiteľných problémov. Je spôsobená nedostatkom peňazí.
Semafor chudoby uvádza, že, žiaľ, z počtu všetkých 5 397 540 Slovákov má 2,6 mil. Slovákov ekvivalentný disponibilný mesačný príjem do 700 eur a 4,5 mil. príjem do 1 000 eur mesačne.
Problém treba vidieť v širšom kontexte. Totiž po roku 1989 sme mali obrovskú nezamestnanosť. To sme nečakali. Nie Delorsov výbor, ktorý pripravil nič nehovoriace Maastrichtské kritéria, ale ekonómovia západných krajín, keďže prišli s tézou, že Slovensko zaostáva, mali napísať dielo Ekonomické základy budúcej perspektívy EÚ, riešenie národných problémov, na báze ktorého mali určiť aj ekonomickú politiku a výhľad jednotlivých členských štátov, ktoré sme mali dostať k dispozícii. Takto sme išli do neznáma. Dali nám prístupové kritériá. Treba vidieť veľa súvislostí, ľahšie sa problém pochopí.
Prečo nám neponúkli vedecké riešenie fungovania ekonomiky EÚ ako celku a menovite aj jednotlivých krajín?
Ozaj chýbali hlboko spracované teoreticko-metodologické problémy medzioblastného (národného) ekonomického vyrovnávania, či aj hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania, meranie (miery, ukazovatele; HDP nemá zmysel) medzioblastného ekonomického vyrovnávania, meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania. Naši ekonómovia také dielo mali; 412 stranové dielo V. Pavlenda Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR. Ekonómovia EÚ nepovedali kde a ako. Čaká nás rast disparity, nerovnosti a chudoby?
 
Záver
Pred viac ako 200 rokmi sa D. Ricardo, velikán ekonómie, stal členom britskej Dolnej snemovne. V parlamente hovorieval veľmi odborne a tak ho mnohí nechápali. Bol to aj Ricardov „zákon pomernej výhody“, alebo doktrína komparatívnych nákladov, ktorú v parlamente objasnil. V úvode som spomenul aj našich. Tiež objasňovali. Odozva nebola. Naši poslanci však nemajú taký vedecký záver.
Ekonómovia všetkých parlamentných strán si musia dôkladne uvedomiť, že hospodárska politika, jej jadro, musí vychádzať z toho, že z počtu všetkých 5 397 540 Slovákov má 2,6 mil. Slovákov ekvivalentný disponibilný mesačný príjem do 700 eur a 4,5 mil. príjem do 1 000 eur mesačneA to znamená, že ekonomika SR predovšetkým potrebuje vznik a rozvoj odvetví, ktoré zabezpečia zamestnanosť pre všetky vrstvy obyvateľstva.
Chaotické vystúpenia poslancov v NR SR nie sú predpokladom potrebnej zmeny v oblasti miezd. Rovnako je však potrebná zmena v ekonomických výskumných ústavoch a ekonomických fakultách.
Zásadnou úlohou je vyriešiť problém v rámci celej EÚ, a to, rozpracovanie podmienok realizácie pracovnej sily národov a národností EÚ; netabuizujme fakty, o ktorých sa nemá hovoriť. Aj o najvyšších mzdách v Európe. Alebo inak, ako to hovorí nadpis úvahy, o mzdách, disparite, nerovnosti a chudobe.
Potrebujeme dielo Ekonomické základy miezd a chudoby v EÚ.
 
Prof. J. Husár
Bratislava 28/2/2024
Pôvodne vyšlo: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/mzdy-disparity-nerovnost-a-chudoba/

Dodatok Mariána Moravčíka:

Pán profesor, veľmi sa mi páči, že sa vždy opierate o fakty a matematiku. Aj komentáre potom môžu byť viac k veci.
Dolu v komentári sa pani Marta pýtala na dôvody rozdielov v mzdách na Figure 2, Sú to síce legislatívou určené minimálne mzdy, ale je tam aj určitá proporcia s priemernými mzdami.
V databáze Eurostatu som si našiel prehľad Európskych krajín podľa indexu životných nákladov (https://www.numbeo.com/cost-of-living/rankings_by_country.jsp?title=2021&region=150). Poradie krajín podľa tohto indexu približne zodpovedá poradiu podľa minimálnych miezd, aj relatívne rozdiely sú podobné.
To, podľa mňa, svedčí o dvoch veciach:
Napriek všetkým pekným rečiam o rovnosti a rovnakej mzde za rovnakú prácu, nie je to v rámci Európy pravda ani náhodou. Mzdy zhruba kopírujú životné náklady a teda mzda nie je vyjadrením hodnoty práce, ale (ako kedysi písal Marx) prostriedkom na reprodukciu pracovnej sily. Zamestnávatelia to tlačia na minimum možného.
Napriek všetkým pekným rečiam ideologických ekonómov o konkurencii a voľnej súťaži je na západe dlho zavedený systém monopolov a oligopolov. Ich konkurencia nespočíva v znižovaní nákladov, ale v snahe získať čo najväčší podiel z peňaženky ľudí. Preto sú tam životné náklady na maxime možného.
Mimochodom, tie isté faktory sa prejavujú aj v rámci Slovenska. Bratislava je ekonomicky úplne iný svet ako trebárs Michalovce.
Obávam sa, že pri najlepšej vôli nie je tento rébus v neriadenom kapitalizme voľného trhu riešiteľný.

Odpoveď prof. Husára:
Veď to je práve ten problém, ktorý diskutujú aj vedci a to „cesta“ ako sa cena pracovnej sily premení na mzdu. Vy ste si všimli aj index životných nákladov. a zistili ste podobnosť pohybu. Nemôžem sa nevrátiť k Baťovi, ktorý predovšetkým presadzoval, že robotník nemôže mať problém s bývaním. A tak postavil Zlín, či u nás Svit. Ktorý najbohatší Slovák tak uvažuje? Ba Baťa presadzoval, že robotník musí mať takú mzdu, aby si dokázal aj šetriť a tak aj otvoril Banku a všetci jeho zamestnanci museli úspory vkladať do jeho banky. Teda nehovoril o minimálnej mzde. Teda ani dnes sme nevyriešili problém hodnoty práce, či ako hovorí anglická literatúra value of work.
Ďakujem
jhusár

3 názory na “Mzdy, disparity, nerovnosť a chudoba”

  1. Andrej Sablič

    Na problém odpoviem myšlienkou, na ktorej mal rozpracovanú svoju knihu nebohý Prof. Haluška: Zisk patrí pracujúcim! Ak by sa realizovala, potom by zisk bol nákladom a žiaden zisk by sa nedosahoval. Bezprácny zisk je hnacím motorom rozkladu spoločnosti na bohatých a chudobných. Majitelia firiem nielen, že majú najvyššie mzdy, ale k dobru ešte poberajú aj bezprácne zisky!!! Nuž a to neorganizujú majitelia, ale Ústava a z nej plynúce zákony. Tomu sa politickou cestou nedá zabrániť, len a len revolučnou zmenou v našom ekonomickom myslení!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
    Problém je v ekonomickej „vede“, ktorá motivuje spoločnosť k bezprácnym ziskom!!!

  2. Opravdu si nejsem jistý, kde pan professor našel, že Kypr má minimální mzdu. Nemá, ale zavádějící zákon, který tuto domněnku vyvolává.
    Zákon o mimimální mzdě skutečně existuje, ale vztahuje se pouze na 5 kategorií, jinak všechno ostatní je takříkajíc korigováno trhem. Ale není.
    Osoby na které se vztahuje tento zákon jsou pracovníci bezpečnostních soukromých bezpečnostních agentur, pokladní, prodavači a prodavačky, pomocní pracovníci ve školství. Jejich základní minimální mzda je 5 E na hodinu a po 6ti měsících 5,50. Pokud je na fixní plat pak je nástupní 800 E -8,8% sociálního a zdravotního a po půl roce 809,15 – 8,8% sociálního a zdravotního. I presto nenaleznete pracovníka, který by měl uvedeno ve smlouvě částku 809 ale vždy 800 (pokud vůbec smlouvu má!!!). I po dvaceti letech neexistuje žádné zvýšení. Pro všechny ostatní profese existuje takzvaný timarithmos, což je vlastně jakýsi koeficient inflace o který se mzda zvedá a je platný pouze pro pracovníky organizované v odborech na kolektivní smlouvu.
    Stát deklaruje inflaci podle nákupníko košíku spotřebitele 17,8%, což je ve skutečnosti nesmysl. Jen pro ukázku dva příklady. První palačinka s bílou čokoládou, jahodami, banánem a ananasem stála ve většině oblastí 4,75-4,90, dneska je to 7,20-7,80. Druhý příklad rychlé občerstvení v placce kuřecí maso, cibule, okurka, rajče, hranolky stála 3,20-3,80 podle lokace a velikosti krámu, dneska je to 4,80-7,20. Tedy jinými slovy především potraviny stouply v mnoha případech o 50% I vice, avšak nezměnila se silniční daň, nezměnily se ceny internetu a telefonu, klesly ceny letenek, poplatky za lode a záležitosti okolo moře nezměněny a tak bych mohl pokračovat. Brambory o 100% stouply, místní banány zůstaly ve stekné ceně.
    Ovoce a zelenina na trzích stojí přibližně polovičku toho, co stojí v supermarketech a je čerstvá na rozdíl od market. Pečivo je druhý den plesnivé a na vyhození. Cena nezměněna.
    Pokud má pan profesor zájem, předejte mu prosím můj e-mail a rád mu poskytnu více informací i ten zákon v řečtině a mohu mu ho i přeložit, do češtiny, studoval jsem právnickou fakultu v Praze, slovenštinu rozumím, ale nejsem schopen v ní psát. Děkuji

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Niektoré funkcie môžu používať súbory cookie na prispôsobenie obsahu, na vykonávanie funkcií sociálnych médií a na analýzu návštevnosti. Niektoré informácie o tom, ako používate našu stránku, môžu používať aj tretie strany, ktorých softvérové doplnky používame. • We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic.  We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Súhlasím / Accept
Nesúhlasím / Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie nameActive

Kto sme

Webová adresa našej stránky je: http://www.belobog.sk.

Komentáre

Keď návštevníci stránky napíšu komentár, uchovávame údaje, ktoré sú zobrazené vo formulári s komentárom, spolu s IP adresou návštevníka a reťazcom agenta z prehliadača používateľa, aby sme mohli vylúčiť spam. Službe Gravatar môžeme poskytnúť anonymizovaný reťazec odvodený od vašej e-mailovej adresy (tzv. hash), aby sme mohli zistiť, či túto službu používate. Zásady ochrany osobných údajov služby Gravatar nájdete tu: https://automattic.com/privacy/. Po schválení vášho komentára bude spolu s vašim komentárom zverejnený aj váš profilový obrázok.

Médiá

Ak na stránku nahrávate obrázky, nemali by ste spolu s nimi nahrávať aj meta-údaje o polohe (EXIF GPS). Návštevníci stránky si môžu vaše obrázky stiahnuť a dostať sa k údajom o polohe, ktoré sú zapísané v meta-údajoch.

Súbory cookie

Ak na našej stránke napíšete komentár, prehliadač vám môže dať možnosť uložiť do súboru cookie vaše meno, e-mailovú adresu a webovú stránku. Je to kvôli vášmu pohodliu, aby ste tie isté údaje nemuseli vyplňovať znovu pri nasledujúcich komentároch. Životnosť týchto súborov cookie trvá jeden rok. Na našej prihlasovacej stránke môžeme nastaviť jeden dočasný súbor cookie, aby sme vedeli zistiť, či váš prehliadač tieto súbory akceptuje. Tento súbor cookie neobsahuje žiadne osobné údaje a hneď po ukončení prehliadača sa vymaže. Keď sa prihlásite, nastaví sa niekoľko súborov cookie, do ktorých sa uložia vaše prihlasovacie informácie a vaše preferencie zobrazenia. Životnosť prihlasovacích súborov cookie trvá dva dni a súborov s preferenciami jeden rok. Ak si vyberiete možnosť „Zapamätať si ma“ (po anglicky „Remember Me“), prihlasovací súbor vydrží dva týždne. Ak sa odhlásite, prihlasovacie súbory cookie sa odstránia. Ak budete upravovať alebo zverejníte článok, vo vašom prehliadači sa uloží ďalší súbor cookie. V tomto súbore cookie nie sú žiadne osobné údaje a je v ňom len identifikátor článku, ktorý ste práve mali otvorený. Po uplynutí 1 dňa bude neplatný.

Zahrnutý obsah z iných webových stránok

Články na tejto lokalite môžu obsahovať zahrnutý obsah (napr. videá, obrázky, články atď.). Zahrnutý obsah z iných webových stránok sa správa rovnako, ako keby sa návštevník nachádzal na webových lokalitách, z ktorých takýto obsah pochádza. Tieto webové lokality môžu tiež zhromažďovať údaje o vás, používať súbory cookie, zahrnovať nástroje sledovania od tretích strán a monitorovať vaše interakcie s týmto zahrnutým obsahom. Samozrejme sa to týka aj situácie, ak máte na danej lokalite konto a ste prihlásení, vtedy tiež môžu sledovať vaše interakcie so zahrnutým obsahom.

S kým zdieľame vaše údaje

V prípade, že požiadate o resetovanie hesla, do príslušného e-mailu bude zahrnutá vaša IP adresa.

Ako dlho uchovávame vaše údaje

Ak na stránke napíšete komentár, tento komentár a s ním súvisiace meta-údaje sa uchovávajú na neurčito. Dôvodom je, aby sme mohli rozoznať následné súvisiace komentáre a aby sme ich mohli potvrdzovať automaticky a nenechali čakať na manuálne potvrdenie. Užívateľom, ktorí si na našich stránkach vytvoria konto (ak bude taká možnosť), tiež uchovávame osobné informácie, ktoré oni zadajú vo svojom používateľskom profile. Všetci používatelia môžu svoje osobné informácie kedykoľvek vidieť, upraviť aj odstrániť (s výnimkou používateľského mena, ktoré sa nedá zmeniť). Tieto informácie sú tiež viditeľné pre administrátorov stránok, ktorí ich tiež môžu meniť.

Aké práva môžete uplatňovať na svoje údaje

Ak máte ne tejto stránke konto alebo ak ste napísali komentáre, môžete požiadať o exportovanie osobných údajov, ktoré o vás uchovávame vrátane údajov, ktoré ste nám poskytli. Môžete tiež požiadať, aby sme všetky takéto informácie o vás  odstránili. Toto sa však netýka informácií, ktoré sme povinní uchovávať z administratívnych, právnych alebo bezpečnostných dôvodov.

Kam odosielame vaše údaje

Komentáre návštevníkov môže kontrolovať automatická antispamová služba tretej strany.

Who we are

Our website address is: http://www.belobog.sk.

Comments

When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection. An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year. If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser. When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed. If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website. These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue. For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where we send your data

Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings
Návrat hore