Marie Underová: Adam (v preklade Milana Ferka)

Adam

Vykĺzol zo stvoriteľových dlaní
a prvým krokom zvlnil trávu tichú,
opájajúc sa zázračnosťou dychu
tak ako cédry na svitaní.

Zvedavosť k rieke musela ho doviesť,
k obrazu vtlačenému do hladiny;
a keď si zo stehien zmyl zvyšok hliny,
pocítil zrazu v rebrách sladkú bolesť.

Uvidel! Cítil, že v ňom všetko spieva
a z úst mu nemotorne vyšlo: Eva!
Mrazom ho pálilo a ohňom ziablo.

Eva – kým ešte oči neprivrela –
pritiahla k pýcham svojho tela
zrumenými plodmi ovešanú jabloň.

(preložil Milan Ferko)