Už som písal, že vplyv hudby na ľudskú psychiku je veľmi široká téma. Už v antickom Grécku bola hudba chápaná ako významná sila ovplyvňujúca psychiku, charakter a správanie človeka a dodnes sa vzťahom medzi hudbou a ľudským prežívaním zaoberajú disciplíny ako psychológia, neuroveda, muzikoterapia či hudobná veda. Hudba pritom neovplyvňuje iba emócie, ale aj pamäť, pozornosť, telesné reakcie, identitu alebo sociálne správanie.
Rocková hudba je známa svojou divokou energiou, rebelským duchom a schopnosťou vyvolať intenzívne emócie.
V tomto krátkom komentári by som sa v krátkosti rád zmienil o mojej ďalšej obľúbenej kapele Deep Purple, ktorá mi tiež dokáže dodať energiu a pomôcť zvládať ťažšie chvíle v mojej profesijnej role. Ich hudba je spomienkou na moju mladosť v socialistickom tábore a ich LP sa zháňali veľmi ťažko ako napríklad dnes kvalitní remeselníci.
Lenže, čo napísať o pravdepodobne najlepšej hardrockovej kapele všetkých čias? Nie je to jednoduché, lebo informácií všetkého druhu je o hudobných skupinách všade nadbytok. Len veľmi telegraficky, že prvá zostava mala k dispozícii úžasného Jona Lorda (klávesy), fenomenálneho Ritchieho Blackmorea (gitara), najlepšieho hardrockového bubeníka Iana Paicea talentovaného Nicka Simpera (basová gitara) a v neposlednom rade Roda Evansa (spev).
Že najslávnejšia zostava vymenila Roda Evansa za neopakovateľného Iana Gillana a Simpera za spoľahlivého Rogera Glovera. Po istom období nasledoval rozpad a po mnohých rokoch plných strastí sa vďaka peniazom (spoľahlivý to motivačný faktor nášho prízemného bytia) vrátila najslávnejšia zostava, ktorá v roku 1984 dokázala veľkú vec. Nahrať výborný album Perfect Strangers.
Nanešťastie kapelu opustil Jon Lord, ktorý v roku 2012 zomrel. Klávesový veterán Don Airey prebral štafetu. Pozitívne pre kapelu bolo, že po viacerých pokusoch privial vietor do zostavy gitaristu Steveho Morsea, čo malo za následok ďalšie obdobie stability.
Bohužiaľ, mnohé rockové skupiny možno prirovnať k romantickému vzťahu. Hudobníci sa stretnú, vzplanú vášne, povestná chémia zabezpečí porozumenie a prvotná iskra sa premení v žiarivý plameň, ktorý poháňa skupinu vpred.
Niektoré vzťahy, podobne ako tie hudobné, vydržia desaťročia, iné sa rozpadnú, keď čaro opadne. Bohužiaľ, niektoré končia bolestivým rozchodom plným súdnych žalôb, urážlivých odkazov prostredníctvom médií. Rád by som svoj krátky komentár ukončil pozitívne, pretože táto rocková monarchia – sa po 17 rokoch vracia do Bratislavy. Už v nedeľu 4. októbra 2026 vystúpia v TIPOS Aréne – Zimnom štadióne Ondreja Nepelu a sľubujú nezabudnuteľný koncert plný nadupaných riffov, legendárnych hitov a poctivej rockovej energie.
Ako mi napísal môj priateľ profesor z Fakulty prírodný vied. „Môj názor som už ale párkrát prezentoval.
V roku 2006 som bol na Deep Purple v Košiciach – Steel Aréne. Už vtedy mi Smoke on the water na záver od 60-nikov pripadalo počuť ako celkom milé.
Prešlo 20 rokov a majú 80. Môžem len obdivovať výdrž, nerozumiem dôvodu. Od míľnikov – In Rock, Machine Head, Fireball, Who do you think we are…
ubehlo už viac ako pol storočia…
Ale pre fanúšikov je to asi stále zážitok.
Osobne som presvedčený, že neexituje dostatok superlatívov na to, aby sa riadne ocenil prínos tejto kapely k rockovej hudbe.
Hudba Deep Purple je viac než len zvuk – je to most medzi generáciami, medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi tým, čím sme boli, a tým, čím sme.
A kým existujú ľudia, ktorým Smoke on the Water rozbúcha srdce, táto kapela nebude len históriou – bude stále živou legendou.
Dušan Piršel
Riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím
Pridaj komentár