O nutnosti napraviť každé spoločenské zlo v republike ešte v zárodku
Čím skôr sa choroba začne liečiť, tým väčšia je nádej na uzdravenie. A čím vážnejšie je ochorenie, tým múdrejší musí byť lekár. V istom čase si Rímska republika a všimla, že sa čudne hromadia úmrtia mužov. Vyšetrovaním sa zistilo, že šlo o smrť otrávením, a tak sa zavčasu odhalilo nebezpečné sprisahanie žien. Rimania neváhali podvratnú činnosť pre výstrahu tvrdo potrestať, aj keď bolo previnilcov veľa. Nikdy neváhali odsúdiť na smrť trebárs celú légiu či mesto alebo odsúdiť do vyhnanstva osem až desaťtisíc ľudí. Takto napríklad potrestali svojich vojakov za porážku pri Kannách – vypovedali ich na Sicíliu.
Ak by sme sa však rozhodli popraviť každého desiateho muža, lebo počet vinníkov je veľmi veľký, alebo nie je možné zistiť konkrétnych vinníkov, šlo by o prehnane strašný trest. Vtedy ukrivdíme mnohým nevinným a v tých, ktorých ušetríme, vyvoláme túžbu po pomste. V takomto prípade je ešte tak najprijateľnejšia voľba kandidátov smrti žrebom, pretože máme určitú nádej že ušetrení dostanú strach, aby ich nestihol rovnaký osud.
Aj najhoršie spoločenské zlo má nádej na vyliečenie, ak ho vyrežeme dostatočne včas aj s koreňmi.
Rím udeľoval svoje občianstvo mnohým cudzincom, aj celým kmeňom, a tak postupne prenikali do života spoločnosti cudzorodé prvky a republika sa začala odchyľovať od svojich pôvodných princípov a zásad. Quintus Fabius to spozoroval a pripravil zákon ktorým všetkých cudzincov zaradil do štyroch tribuí a tým obmedzil ich vplyv vo voľbách. Takto zabránil, aby mohli neobmedzene prenikať nepovolaní muži do najvyšších štátnych funkcií. Tak bez krviprelievania a prevratu vrátil Rím na správnu cestu a získal za to prívlastok Veľký.
Dodatok Mariána Moravčíka
Posledný Machiavelliho odstavec obsahuje jedno z najdôležitejších poučení z celej jeho knihy. Podstatné pre riadenie veľkej skupiny ľudí (štátu) nie je násilie, ani krutosť, ale pravá miera, správny čas a dôslednosť.
Pridaj komentár