O nutnej opatrnosti a nedôverčivosti voči nápadným chybám nepriateľa
Legát Fulvius zastupoval v Etrúrii po nejaký čas vo veliteľskej funkcii konzula, ktorý sa musel vrátiť do Ríma na akési náboženské obrady. Etruskovia chceli situáciu využiť a vlákať Fluvia do pasce, preto vyslali svojich vojakov prezlečených za pastierov s veľkým stádom dobytka k rímskemu táboru. Legáta taká opovážlivosť zarazila, vyvolala v ňom nedôveru a rozhodol sa nedať sa vyprovokovať a nepodnikol žiadnu akciu. Nie všetci ľudia však dokážu uvažovať takto triezvo, lebo minulé víťazstvá a vlastná sila ich opájajú a zaslepujú.
Keď v roku 1508 Florenťania obliehali Pisu, jeden zo zajatcov – Alfonso del Mutelo – sa im ponúkol, že im otvorí bránu Pisy, ak ho prepustia. Ich túžba po víťazstve bola natoľko veľká, že mu naleteli na lesť, a keď sa potom priblížili k Pise, zahanbujúco stratili mnoho dôstojníkov a vojakov.
Dodatok Mariána Moravčíka
V menej dramatickej podobe to platí o všetkých lacných výhrach, mimoriadnych nečakaných ziskoch a zázračne výhodných kúpach. Ako usadení, civilizovaní a domestikovaní ľudia sme stratili lovecké inštinkty, a tak už nerozoznávame, čo je návnada.
Pridaj komentár