Machiavelli – úvod k rozpravám

Stále žasnem, keď vidím, ako úctivo sa slovami vyjadrujeme o staroveku, ako si ľudia za veľké peniaze kupujú úlomky z antických sôch a vystavujú ich vo svojich domoch, ktoré sú často vystavané antickým štýlom. A som smutný, keď vidím, že kĺžeme len po povrchu, keď obdivujeme, čo vykonali staré ríše a republiky, králi, vojvodcovia a zákonodarcovi, ale poučiť sa z ich kultúry nedokážeme.

Nenájde sa vládca ani republika, vojvodca ani štátnik, ktorý by sa riadil príkladom starých národov pri zriaďovaní republiky, pri spravovaní štátu, pri vláde v ríši, pri organizovaní vojska alebo pri vedení vojny, v zákonodarstve alebo pri rozširovaní územia. Podľa môjho názoru nie je príčina len v slabošstve, ku ktorému dospelo ľudstvo pod vplyvom súčasného náboženstva, ale skôr v lenivosti urodzených, ktorá zamorila mnoho krajín a miest kresťanského sveta. Málo čítame o histórii, a keď už čítame, potom vôbec nechápeme zmysel jej dejov.

Nevieme si dať do súvislostí rozmanité deje a udalosti, ktoré sú v nich obsiahnuté, a nesnažíme sa konať podľa nich, lebo sa nám to zdá obtiažne, ba nemožné. Ako keby sa slnko, obloha, prírodné živly alebo ľudia chovali dnes podľa iných zákonov ako kedysi. Ako keby ľudská povaha bola vyformovaná dnes inak ako v staroveku.

(úryvok, napísané začiatkom 16. storočia)

Príležitosti na poučenie nám život prináša na každom kroku. Poučiť nás môže aj rieka pri splave.
Raz som zobral na splav v kanoe svojho šéfa. Jeden z najkrajších splavov na Slovensku z Vrútok do Strečna, popod dva malebné hrady a pomedzi stále hrozivé zvyšky Margity a Besnej. Urobilo na neho dojem, ako sme sa na poslednú chvíľu vyhýbali trčiacim skalám, keď sa už pripravoval, že sa prevrhneme. Vysvetľoval som mu, že sa nemusí báť, že využívame prúd, križujeme prúdnicu a stačí jeden-dva zábery vo vhodný čas, aby sme sa bezpečne vyhli, lebo väčšinu práce urobí prúd. Napokon sa bezradne opýtal: „Ako je to možné, že vidíte, kadiaľ pod hladinou ide ten prúd?“

Presne o tomto píše Machiavelli.
Nejde o nadprirodzené schopnosti ani o röntgenový zrak. Bol som na rieke v kanoe veľakrát, veľakrát som urobil chybu a veľakrát som sa nechtiac kúpal. Ale nechal som svoje telo a svoje zmysly, aby sa učili…

Dejepis sa učíme ešte ako neskúsené deti. Nemôžeme z historických dejov pochopiť nič viac, ako rozvlnený chaotický povrch. Až po niekoľkých desaťročiach (dnes), keď sme zažili niekoľko nečakaných prevratov a mnoho sklamaní, až dnes sme schopní pod hladinou vnímať prúd. Práve teraz je vhodný čas vrátiť sa k štúdiu histórie, teraz máme šancu pochopiť viac ako v detstve.