O tom, že dlhou zlou vládou do špiku kostí pokazený národ si svoju získanú slobodu len ťažko dokáže udržať.
Ilustračný obrázok: flickr
Ak si Rím chcel zachovať svoju moc, silu a budúcnosť, vláda rímskych kráľov musela zákonite padnúť. Rímsky kráľovský dvor bol taký skazený, že to hrozilo zachvátiť celý štátny organizmus. V takých prípadoch je záchrana možná, len ak je jadro zdravé.
Ak je však už celé spoločenstvo prehnité, neozdraví sa zvrhnutím a vyhnaním panovníka a jeho rodu a nahradením jedného kráľa iným. Spoločenstvu však nepomôže ani to, ak ostane bez pána. Jeho spásou sa môže stať len nový vodca, veľkorysý, silný a statočný, ale zase len počas jeho života.
Napríklad v Ríme po vyhnaní Tarquiniovcov, kedy organizmus mesta bol ešte zdravý, ľud získal slobodu a udržal si ju. Avšak neskôr, po vražde Caesara, Caligulu a Nera, už nikdy nazažil slobodu, a ani sa o ňu nesnažil, lebo mravná skaza prerástla príliš hlboko. Rím mal veľké šťastie, že nemorálnosť kráľov sa vystupňovala tak rýchlo a očista nastala tak skoro, že sa spoločenský organizmus ešte nestihol nakaziť. Práve jeho morálne zdravie spôsobilo, že ani rozpory vzniknuté z dobrých úmyslov republike neublížili, naopak, prospeli jej.
Rím je síce veľmi výstižným príkladom, nájdeme však príklad aj zo súčasnosti. Žiadne mimoriadne okolnosti a priaznivé podmienky nedokázali vrátiť slobodu skazeným mestám Milánu a Neapolu. Po smrti Filippa Viscontiho sa síce Miláno nesmelo o niečo pokúšalo, ale slobodu si udržať nedokázalo.
Tam, kde je domovom zdravý morálny základ, vedú rozpory k pokroku, tam, kde je však jadro zhnité, ani tie najlepšie zákony nič nezmôžu. Jedinou možnosťou je to,že ich bude svojou autoritou podopierať schopný a silný muž tak dlho, kým sa celok neuzdraví. Neviem, či sa tak už niekde niekedy stalo, ani či sa to mohlo stať, ak sa to však stane niekedy v budúcnosti, určite to bude zásluhou jediného muža, nie celku. Avšak žiadny človek nie je večný a jeden ľudský život je spravidla príliš krátky, aby napravil zlo mnohých predchádzajúcich generácií.
Národ môže zachrániť len veľká skúška a smrteľné ohrozenie, počas ktorého vzniknú úplne nové základy. Mravná skaza a neschopnosť žiť slobodne sa rodí z občianskej nerovnosti. Kto sa rozhodne znova a dôsledne zaviesť občiansku rovnosť, musí nutne siahnuť po mimoriadnych opatreniach. A to chce, alebo dokáže, urobiť len málo vládcov.
Dodatok Mariána Moravčíka
S veľkou dávkou úcty k autorovi týchto riadkov najskôr čitateľom pripomeniem, že ich Machiavelli napísal pred piatimi storočiami. Avšak s jasnozrivosťou nám posielajú odkaz práve k udalostiam, ktoré prežívame, a v ktorých sa málokto dokáže vyznať. Verím, že čitatelia, ktorí nás sledujú pravidelne, chápu, prečo som ako ilustráciu vybral práve tento obrázok a verím, že už počas čítania im napadli asociácie s Ruskom.
Ale Machiavelliho životná skúsenosť nám môže naznačiť aj to, čo môžeme očakávať od druhého mandátu Donalda Trumpa – pravdepodobne len zázrak, alebo zase sklamanie. Je totiž jedno, ako odhodlane sa Trump zastrája definitívne zúčtovať s Washingtonským močiarom a je jedno, ako nádejne a optimisticky znejú jeho revolučné výzvy na to, aby si ľud znovu vzal vládu od nikým nevolených byrokratov. Trump bude mať prinajlepšom k dispozícii štyri roky. Za štyri roky sa nedá opraviť všetko zlo a skazenosť, ktoré sa nahromadili za niekoľko generácií.
A do tretice by som toto poučenie od Machiavelliho rád ukázal autorom výzvy na ukončenie „nežného podvodu“, s ktorej textom sympatizujem a Machiavelliho v tej súvislosti uvádzam nie ako námietku, ale ako impulz k podstatne radikálnejšiemu konaniu. Skazenosť a prehnitosť, ktorá sa nahromadila aj v našej slovenskej spoločnosti (kto o tom pochybuje, mal sa ísť pozrieť v nedeľu do Bratislavy na námestie SNP), sa nebude dať odstrániť výsledkom jedných volieb. Je nutné najskôr do hĺbky a intenzívne pracovať na mravnom ozdravení, aspoň podstatného jadra našej spoločnosti, až potom bude mať zmysel snažiť sa o znovuzískanie slobody. Inak slobodu veľmi rýchlo zase stratíme.
…A to hlboké mravné ozdravenie dokáže urobiť len málo politických síl. (Vyklíčia ešte zubále dračie…?)
Díky za Machiavelliho i za Vaše komentáře! Machiavelli je poučný v každé době.
Hele, příteli Navajo, u toho Vašeho Janíka jsem nenašel pod tím Lorencem okýnko „přidejte komentář“… no, a protože se nedá očekávat od blbíše, že by něco domýšlel, tak se ho, prosím, zeptejte za mě, když s tím Lorencem mluvil, KDO TO VLASTNĚ TEHDY ŘÍDIL???, když:
“ pozice velitele, náčelníka či ředitele StB nikdy neexistovala, jsem také nejednou (ale zbytečně) publikoval. Alojz Lorenc jako 1. náměstek federálního ministra vnitra řídil celý resort jen v nepřítomnosti ministra, jinak mu několik významných organizačních složek nepodléhalo – například rozvědka (1. zpráva), ochrana ústavních činitelů (5. zpráva), správa útvarů vyšetřování StB (bez číselného označení ).“
Jo a řekněte mu, že nejsem tak úplně správně věřící, abych uvěřil o neposkvrněném početí Panny Marie či TÉ patřičné sílo na StB všech těch ministrů vnitra, co se tam měnili tehdy jak na Orloji.
P. S.
… a slíbil jste, že se zamyslíte nad tím formátováním v komentářích = kde se o něm dočtu?
P. P. S.
… a jak jste daleko jste s tím focením třetí desky či jak daleko je Váš švagr s popisem jeho vášně malování té třetí desky jeho triptychu? Víte přece, bohužel pro Vás, že chválabohu stále ještě nezapomínám!!!
Priateľu Blbíši,
pod článkami Pavla Janíka nie je možné pridávať komentáre. Bolo to jeho výslovné prianie, nechce takouto cestou komunikovať s čitateľmi a rešpektujem to. Vašu otázku mu nejakým spôsobom budem tlmočiť, ale nie som si istý, či sám Alojz Lorenc na ňu pozná odpoveď. Na podobné otázky vždy odpovedal vyhýbavo a zdôrazňoval, že jemu podriadeným zložkám nariadil, aby do udalostí nezasahovali a len ich spracovávali spravodajsky. To čítam tak, že on nemal žiadnu ambíciu udalosti riadiť.
Zatiaľ nebudem komentovať, čo si myslím ja, tiež ma zaujíma, ako pán Janík odpovie.
K formátovaniu komentárov – mám to stále v zozname, čo urobiť. V technických veciach okolo WordPressu toho ešte veľa neviem, a čo je horšie, mám problém nájsť odpovede na to, čo potrebujem riešiť. Nezabudol som, len zatiaľ nemám riešenie.
Na druhej strane vo veci fotenia dosky Boscha u môjho švagra, tam mi naopak niečo chýba v pamäti a mrzí ma to. Pripúšťam, že som sľúbil, že ju odfotím, snáď v čase, keď na nej ešte pracoval, a potom som na vec zabudol. Ospravedlňujem sa za to, ak je tak. Napravím to.
MM
Zdravím a dík za odpověď.
(zajímavej přístup má k ostatním ten Janík, sděluje TADY něco, ale nehodlá to něco s nikým TADY rozebírat/diskutovat).
No nic, budu se těšit, že ten triptych s tím Vašim švagrem nějak čtivě a obrazně druhým přiblížíte, mně tehdy ta Vaše informace, že ho maloval několik let hodně zapamatovatelně utkvěla v paměti, protože to se člověku hned tak nepřihodí, mám-li soudit podle sebe.
No nic, budu ZASE čekat, co jiného mi zbývá, že jo?
Buďte zdráv Vy i Vaši blízcí.
Nuž, ešte to dám na pravú mieru. Nie je to celý triptych, len jedno krídlo. Ospravedlňujem sa, že Vás ešte nechám čakať, som teraz so švagrom zriedka. Ale už nezabudnem.
= dyť vím, psal jsem předtím jen o té třetí desce.