Ilustračný obrázok: flickr
Národ, ktorý dlhší čas žije v monarchii a náhle sa stane slobodným, sa chová ako zviera vypustené z klietky. Ľahko sa stane korisťou prvého lovca a znova upadne do zajatia, lebo nevie, kde hľadať potravu a ako si ju ubrániť, nepozná úkryty ani obranné taktiky. Počas života v klietke zabudlo na všetko. A presne rovnako je to s ľuďmi, takže spravidla upadnú do jarma oveľa krutejšieho než to, ktoré zo seba práve striasli.
K základnej neskúsenosti a neznalosti, ako brániť svoju slobodu alebo v ktorom okamihu ísť do protiútoku, sa obvykle pridáva nejednotnosť. Pretože súčasťou oslobodeného národa je mnoho takých, ktorí mali z tyranie prospech a nechcú sa len tak ľahko zmieriť so stratou svojho majetku a postavenia.
Z toho vznikajú trenice a nepokoje, ktoré môžu viesť až tak ďaleko ako v prípade Brutovho syna. Jeho otec sa zaslúžil o vyhnanie Tarquinia Superba a v roku 509 p.n.l. sa stal konzulom, ale jeho syn sa proti záujmom svojej vlasti stal členom sprisahania za návrat Tarquiniovcov. Vraj si za novej vlády nemohol dovoliť toľko, ako počas kráľovstva, a slobodu pre všetkých pociťoval ako svoje osobné zotročenie. Brutus starší vtedy nemal iné východisko a musel dať svojho syna popraviť.
Reč je síce o republikách, ale nemôžem aspoň pár slov povedať o tom, ako by si mohol získať a upevniť moc tyran. Ak si chce na svoju stranu získať ľud, musí najskôr vedieť, po čom občania vlastne túžia. A to väčšinou býva prianie znova získať stratenú slobodu a pomstiť sa tým, ktorí boli príčinou jeho poroby. Túto druhú podmienku môže tyran splniť len sčasti, ale splnenie prvej je mimo jeho moci. Keby pátral, prečo ľudia prahnú po slobode, tak by zistil, že menšina preto, aby mohla sama vládnuť, a väčšina preto, aby mohla žiť v pokoji a bezpečí.
Tyran by síce mohol menšinu uchlácholiť všelijakými vyznamenaniami a poctami (alebo jednoduchšie – proste sa jej zbaviť) a pre blaho väčšiny vydať zákony zaručujúce bezpečnosť a pokoj – ako je to vo Francúzsku – lenže ktorý tyran toto urobí a podpíli si konár, na ktorom sedí? Vo Francúzsku vládne harmónia a poriadok len preto, že kráľom zákon vyhradzuje zvrchovanú moc len v záležitostiach finančných a vojenských, v ostatnom sú povinní dodržiavať zákony rovnako, ako všetci ostatní.
Záverom teda chcem pripomenúť, že každá republika sa musí hneď od začiatku alebo pri najbližšej vhodnej príležitosti zabezpečiť proti reštaurácii zvrhnutej dynastie, inak bude onedlho trpko ľutovať.
Dodatok Mariána Moravčíka
Je zaujímavé uvedomiť si, že Machiavelli tento text písal dávno (300 rokov!) pred Veľkou francúzskou revolúciou a predvídal zástup lovcov, ktorí sa jeden po druhom zmocnili oslobodeného francúzskeho národa, až kým, tak ako naše dnešné Slovensko, neskončil v pazúroch liberálnych globalistov.
Pikantné je aj to, že v predvečer 17. novembra a „získania slobody“ by sa prvoplánovo mohol tento Machiavelliho text interpretovať ako varovanie pred reštauráciou vlády Komunistickej strany. Lenže objektívne to boli práve komunisti, ktorí sa nepoučili z dlhých historických peripetií Francúzska a nezabezpečili socialistickú republiku pred reštauráciou zvrhnutého kapitalizmu. V našej politickej realite nám dnes vládne menšina a o živote v pokoji a bezpečí sa nám môže len snívať.
V „ďalšom živote“ to snáď bude lepšie.
