
Začiatkom marca 2025 prehlásila Ursula von der Leyen, že „Európa sa musí vyzbrojiť…“ a „…pripraviť sa na najhoršie“. Povedala to vo vecnej súvislosti s „ruskou agresiou proti Ukrajine“, ale skutočným kontextom, teda tým, čo sa reálne v marci začalo meniť, bol oficiálny odklon novej prezidentskej administratívy USA od globalizmu a prvé kroky k snahe o mierové urovnanie dlhodobého konfliktu medzi NATO a Ruskom. Zrejme sa blíži rozhodujúci zápas o dominanciu globalizmu v Európe. V tomto zmysle výzva „pripraviť sa na najhoršie“ je pre jednu stranu výzvou na totálnu mobilizáciu „obetovateľných ľudských zdrojov“, ale pre druhú stranu, ktorá globalizmus len trpí, je výzvou na revolúciu, lebo už niet na čo čakať. Žiadne zlepšenie sa v špičkách EÚ neplánuje.
13. 3. 2025 vydal Európsky súd pre ľudské práva rozhodnutie vo veci poškodených pri násilných udalostiach v Odese 2. 5. 2014. Informácia o tomto rozhodnutí bola široko publikovaná aj v mainstreamovej tlači, lebo súčasťou sprievodnej správy k tomuto rozhodnutiu bol aj náčrt kontextu udalostí z toho dňa, prebiehajúcich v celej Odese, ktoré sa v hrubých rysoch zhodovali s presadzovaným naratívom, že „živelné násilnosti“ vyprovokovali „proruskí aktivisti“. V záujme objektívnosti treba vedieť, že súd vôbec k veci nevypočul „proruskú“ verziu popisu udalostí a nemal k dispozícii kompletnú forenznú analýzu dôkazov z miest, kde zahynulo najviac ľudí. V kontexte informácií, ktoré orgány EÚ a všetka mainstreamová tlač mala od začiatku k dispozícii, sa súd vyslovil, že verejné orgány Ukrajiny neurobili všetko (nepoužili všetky prostriedky, ktoré mali v tom čase k dispozícii) pre to, aby k tragickým udalostiam nedošlo, po ich vypuknutí nevyvinuli dostatočné úsilie na ich zabránenie a následne nevykonali primerané vyšetrovanie. Tento verdikt je fatálny predovšetkým pre európske inštitúcie a mainstreamové médiá. Vo veci násilia na Ukrajine klamali celý čas a už sa to nedá utajiť.
Pre európske orgány a väčšinu mainstreamových novinárov to „pripraviť sa na najhoršie“ znamená vymeniť naše životy a perspektívu našich detí a vnúčat za svoju beztrestnosť. Lebo keby Európa fungovala tak, ako v roku 1945, všetci by skončili na lavici obžalovaných v Norimbergu.
Vážnosť a nezmieriteľnosť toho „pripraviť sa na najhoršie“ sa ukazuje aj pri najnovších informáciách od splnomocnenca vlády MUDr. Petra Kotlára. Obsahu jeho poslednej správy nikto z médií poriadne nerozumie, lebo na tlačovke dostal vážne mienenú otázku „pod akým mikroskopom videl to, o čom referuje“. No alarmujúce je najmä to, že podľa laboratórnych analýz „vakcíny“ obsahovali prímesi, ktoré výrobca neuviedol v dokumentácii a pri priamych tlačových otázkach ich prítomnosť zapieral. Alarmujúce je to, že namiesto vecného obsahu analýz médiá píšu, že analýzy robila „konšpirátorka“ Dr. Soňa Peková. A globalistickí politici dávajú trestné oznámenie na Petra Kotlára, nie na vedenie ŠÚKL, ktoré také analýzy mali vykonať už pred tromi rokmi. Ide im o všetko, strácajú zábrany.
Keď pomaly všetko zlyháva, tak vytiahnu klimatickú krízu a globálne otepľovanie. Je to osvedčený prostriedok, ako zlomiť naivných dobrákov. No vari niet výrečnejšieho symbolu ako je Klimatický summit OSN, plánovaný na 10. – 21. 11. 2025 v Beléme v Brazílii. Má sa ho zúčastniť až 50 000 delegátov z celého sveta. Belém je v povodí delty Amazonky, uprostred pralesov. Účastníci zrejme majú mať pred očami, čo globálna spoločnosť môže stratiť, ak nebude súhlasiť s ďalším sprísnením globalistických agend. Príznačne ironickým faktom je nielen to, že účastníkov budú do Belému musieť dopraviť stovky veľkokapacitných lietadiel, kvôli ktorým teraz vláda Brazílie investuje do rozšírenia kapacity miestneho letiska na dvojnásobok, že v meste buduje „zelený biznis-park“ o rozlohe 500 000 m2, ale aj dala vyklčovať stovky štvorcových kilometrov pralesa kvôli vybudovaniu novej 13 km dlhej štvorprúdovej diaľnice medzi mestom a letiskom.
Je koniec! Ide o všetko. Revolúcia je nevyhnutná, ak sa nechceme „pripraviť na najhoršie“.
Anti-globalistická revolúcia. Žiadne globálne hnutia a veľké nepokoje na uliciach, žiadne také v podstate globalistické zábavky. Je nutné prestať hrať globalistické hry a začať podstatne viac energie a pozornosti venovať sebe, svojmu vzdelaniu, rozvoju schopností, svojej rodine a svojim najbližším. A nedať sa zabiť!