Prof. Husár: Čo nás čaká?

Obrázok je len ilustračný alebo len ako dekorácia.
A Welder at Maisam Steel Mill, a Medium-sized Company in Kabul, Afghanistan“ by USAID_IMAGES is licensed under CC BY-NC-ND 2.0

Iste viacero čitateľov čítalo úvahu MÁME TO, CO NIKDO NECHTĚL od Lenky Procházkovej. Z jej úvahy citujem: „Žijeme ze dne na den a ve strachu, co bude zítra. A zítra může být i válka. Ekonomové se obávají, že je neodvratná. Zbrojařské koncerny v to doufají. Tentokrát už Rusko ale nebude Evropu zachraňovat. Tak se probuďme, je za minutu dvanáct“. Nemôžem inak nepripomenúť realitu 36 rokov po roku 1989 ako niekoľkými faktami, udalosťami čo sa stali, udiali.

Práve v dnešnej úvahe Čo nás čaká si dovolím čitateľovi pripomenúť nášho velikána a jeho dielo Tanec nad plačom (Peter Zvon). Nadpis indikuje, že človek musí rýchle prejsť v mysli z jednej asociačnej oblasti na druhú. Tento oxymoron sa mi javí ako vhodná charakteristika, opis toho, čo sa dialo po roku 1989 v SR, ba hlavne v EÚ. Teraz naviac je vojna na Ukrajine.

V mojej knihe Aj ekonómia je veda (2018) mám kapitolu Lesk a bieda západu – aj my sme vedeli ekonómiu a podkapitolu 5.4 Neblahý lesk rozvoja, smrť dlhom, zavrhnutie ekonómie. Aspoň v krátkosti opíšem jeden škandál, o ktorom písala denná tlač, a dá sa povedať, v celom svete. Ide o demaskovanie reality, ktorá sa stala 2. 12. 2001, keď americká energetická spoločnosť Enron zbankrotovala.

V roku 2000 boli Enron a WorldCom korporácie, ktoré mali byť vzorom, predstavovali korporácie (americký ekonomický termín) integrity a nevídaného úspechu. Dnes, naopak, sú poškvrnené a škandalizované. Enron bol založený v roku 1985 a v roku 2001 bol siedmym najväčším podnikom USA. Dnes vieme, že jeho expanzia bola budovaná na prepracovanej sieti lží, podvodoch a klamstvách. V októbri 2001 po odhalení, ktoré urobil jeden z jeho predchádzajúcich vysokých predstaviteľov, riaditelia Enronu uznali, že umelým zvyšovaním  vykazovaného príjmu v účtovníctve a zakrývaním dlhov vykazovaná hodnota ich podniku bola oveľa vyššia ako bola skutočná hodnota.  Výkonní riaditelia Enronu Jeffery Skilling a K. Lay boli obvinení z klamstva, ktoré im prinieslo milióny dolárov, ale nakoniec zhltlo bohatstvo majiteľov akcií.

Inak to nebolo ani vo WorldCome. S. Sulivan, vysoko postavený finančný úradník, ktorý nastúpil do WorldComu v roku 1992 a pomohol mu k tomu, že sa WorlCom stal najväčším gigantom v telekomunikáciách vo svete. V poslednom roku zamestnania vo WorldCome mal Sulivan plat vo výške 700 000 USD a jeho bonus (v opciách) bol 10 miliónov USD. A iba 10 rokov po jeho nástupe do WorldComu, Sulivana vyhodili a zatvorili za falšovanie účtovníctva podniku; opäť umelo navýšil zisk o 4 mil. USD a umelo zvýšil svoj vlastný bonus. Zakrátko po týchto udalostiach WorldCom skrachoval a 17 000 robotníkov sa ocitlo na ulici.

Lesk pre jedných a bieda pre druhých.

Ale už J. S. Mill napísal:

Je vo verejnom záujme, aby bol obmedzovaný nie majetok, o ktorý sa človek zaslúžil, ale majetok získaný bez vlastnej zásluhy“.

Asi najväčším prekvapením bolo nie to, že Enron mal 13,15 miliardy USD dlhov, ktoré vykazovalo ich účtovníctvo, ale skôr to, že 13,85 mld. USD v mimo bilančných a podmienených záväzkov, dlhov, ktoré boli premyslene ukryté u mimo bilančných subjektov (legitímnych) známych ako special-purpose entities or vehicles (SPE alebo SPV), teda špeciálne účelové podniky, čiže spoločnosti, ktoré boli založené za účelom nejakého špeciálneho cieľa; a tak dlh Enronu bol skoro 27 mld. USD.

Finančná realita viacerých amerických podnikov môže byť dieťaťom tieňového bankovníctva.

Tieto dva príklady jasne ukazujú, že uspokojovanie vlastného záujmu (princíp, na ktorom je budovaný kapitalizmus), fúria súkromného vlastníctva, krédo dnešného kapitalizmu, sa pretvorilo do toho, že ľudia porušujú zákon a aj morálku, ktorú otec ekonómie A. Smith predpokladal a na nej založil svoju teóriu.

Po roku 1989 nastalo oslabenie ekonomiky SR. Predovšetkým musím spomenúť zamotaný príbeh VSŽ Košice. Pozrime si čo sa dialo s týmto naším vzácnym podnikom. Výstavba VSŽ začala v roku 1960. Povzniesli Košice. V júli 1989 sa pretransformovali na štátny podnik. V novembri prišla zamatová revolúcia, zmeny vlastníckych pomerov. Strategické podniky, teda aj VSŽ sa stali súčasťou kupónovej privatizácie. Bolo to v rokoch 1991 – 92, kedy ministrom privatizácie bol I. Mikloš. VSŽ mali zisk 4 miliardy slovenských korún.

V roku 1994 sa dostali definitívne do súkromných rúk. Prišiel A. Rezeš, ale vlastne aj pád predsedu vlády V. Mečiara. V deň pádu (11/3/1994) vláda schválila niekoľko privatizačných projektov! Aj predaj 1 568 159 akcií (9,57 percenta) spoločnosti Manager, spoločnosti, ktorá bola v Obchodnom registri právoplatne zapísaná v ten istý deň – so základným imaním 100 tisíc korún. V ten istý deň si táto spoločnosť vybavila vo vtedajšej Priemyselnej banke (ktorú v tom čase sčasti vlastnili práve VSŽ) úver – na prvú splátku kúpnej ceny akcií. Nominálne hodnota akcií VSŽ bola 1,5 mld. slovenských korún. Cena privatizačného predaja však bola 315 miliónov korún.

Kto bol za spoločnosťou Manager?

Zakladateľmi boli A. Rezeš, J. Smerek, Peter Hrinko, F. Petrák a V. Balánik. A. Rezeš sa hrdil tým, že on vyrastal na VSŽ. A netajil sa bohatstvom. Jeho vplyv sa rozrástol, 10 percent sa mu málilo. Hovorieval, že kontroluje takmer 50-percentný podielový balík. Vo vláde Mečiara bol A. Rezeš ministrom dopravy. V roku 1997 pre Trend ochotne zrátal koľko akcií má v železiarňach – Manager 10%, Ferrimex 15%, Hutník 10 % a Všeobecná 12%. Rezeš mal však aj vilu v Španielsku a nielen to. Kúpil futbalový klub pražskej Sparty, ba aj hokejový klub a futbalový klub v Košiciach. Kúpil si aj prúdové lietadlo Hawker 800. Ukázalo sa, že tieto nákupy sa realizovali na dlh. V médiách sa objavili správy, že to bolo až 15 mld. korún.

Do VSŽ nastúpil tzv. kindermanažment, ktorému šéfoval Július Rezeš, syn Alexandra. V decembri 1998 ho vystriedal Gabriel Eichler. Predstavili ho ako bankára v USA a vraj slovenského pôvodu. Sám povedal, že ho prekvapilo neskutočné rozkrádanie železiarní. A to nielen na najvyššej úrovni.

V roku 1998 mali VSŽ vyše 160 dcérskych spoločností. Len 30 z nich súviselo s hutníctvom.

Pracovníci VSŽ za G. Eichlera zažili obrovské prepúšťanie. O VSŽ malo záujem viacero investorov – indický Ispat Group, rakúsky Voest Alpine, či holandská firma Hoogovens. S požehnaním vtedajšej vlády sa majiteľom košických hút stal americký gigant z Pittsburghu. Američania, teda US Steel, kúpili VSŽ. Prisľúbili finančné stimuly nielen mestu Košice ale aj obrovské investície do podniku. Vyžiadali si zato 10 ročné daňové prázdniny, Teda daňový úrad nevidel z ich obrovských ziskov ani korunu. Mali zachovať zamestnanosť. A aj tak veľa zamestnancov dostalo tzv. zlatý padák …

Zažili sme časy amputovanej ekonómie, jej hlboké poznatky nepotrebovali.

Opis VSŽ len čiastočne ilustruje spôsob a formy prechodu do kapitalizmu po roku 1989. Aby som ukázal vzniknuvšiu hĺbku ekonomických problémov našej ekonomiky, nemôžem nespomenúť Zoznam podnikov vybudovaných na Slovensku počas komunistického zázraku 1948-1989 (aktualizácia 09. 01. 2024), ktorý koloval na internete. Má 30 strán. Je až neuveriteľné, čo všetko sa dalo vybudovať počas 40 rokov 1948- 1989.

Ekonomickú silu ekonomiky sme stratili. Teda máme čo sme nechceli.

Záver

Nemôžem nepripomenúť, že Slovenskú republiku eurokomisár pre rozširovanie EÚ Verheugen uviedol ako veľmi dobrý príklad toho, ako sa krajina dokáže rozumne a efektívne integrovať do EÚ. Maskovaná pochvala o čom hovoria fakty, ktoré som uviedol vyššie.

Totiž prvé príznaky zmeny cieľov a zámerov EÚ už indikovali naše prístupové kapitoly a reálne zmenu znamenala Lisabonská zmluva. A tak dnes aj mnoho ekonómov, ba aj spisovateľka píšu o chybných krokoch, ktoré robila EÚ. V rámci procesu rozširovania, ako hovorili v prístupovom proces, prijíma EÚ nových členov, ktorí splnili viaceré politické a hospodárske podmienky. Týmto procesom sa vraj podporujú demokratické a hospodárske reformy v krajinách, ktoré sa chcú stať členmi EÚ, ako aj stabilita a prosperita v Európe.

A dnes nevieme, čo nás čakáMáme čo sme v roku 1989 nechceli. Nechceli sme klamstvá a lži ako robil Enron.

Prof. J. Husár

Bratislava, 19/1/2025

Pôvodne vyšlo: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/co-nas-caka/

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


Niektoré funkcie môžu používať súbory cookie na prispôsobenie obsahu, na vykonávanie funkcií sociálnych médií a na analýzu návštevnosti. Niektoré informácie o tom, ako používate našu stránku, môžu používať aj tretie strany, ktorých softvérové doplnky používame. •We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic.  We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Súhlasím / Accept
Nesúhlasím / Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie nameActive

Kto sme

Webová adresa našej stránky je: https://www.belobog.sk.

Komentáre

Keď návštevníci stránky napíšu komentár, uchovávame údaje, ktoré sú zobrazené vo formulári s komentárom, spolu s IP adresou návštevníka a reťazcom agenta z prehliadača používateľa, aby sme mohli vylúčiť spam.Službe Gravatar môžeme poskytnúť anonymizovaný reťazec odvodený od vašej e-mailovej adresy (tzv. hash), aby sme mohli zistiť, či túto službu používate. Zásady ochrany osobných údajov služby Gravatar nájdete tu: https://automattic.com/privacy/. Po schválení vášho komentára bude spolu s vašim komentárom zverejnený aj váš profilový obrázok.

Médiá

Ak na stránku nahrávate obrázky, nemali by ste spolu s nimi nahrávať aj meta-údaje o polohe (EXIF GPS). Návštevníci stránky si môžu vaše obrázky stiahnuť a dostať sa k údajom o polohe, ktoré sú zapísané v meta-údajoch.

Súbory cookie

Ak na našej stránke napíšete komentár, prehliadač vám môže dať možnosť uložiť do súboru cookie vaše meno, e-mailovú adresu a webovú stránku. Je to kvôli vášmu pohodliu, aby ste tie isté údaje nemuseli vyplňovať znovu pri nasledujúcich komentároch. Životnosť týchto súborov cookie trvá jeden rok.Na našej prihlasovacej stránke môžeme nastaviť jeden dočasný súbor cookie, aby sme vedeli zistiť, či váš prehliadač tieto súbory akceptuje. Tento súbor cookie neobsahuje žiadne osobné údaje a hneď po ukončení prehliadača sa vymaže.Keď sa prihlásite, nastaví sa niekoľko súborov cookie, do ktorých sa uložia vaše prihlasovacie informácie a vaše preferencie zobrazenia. Životnosť prihlasovacích súborov cookie trvá dva dni a súborov s preferenciami jeden rok. Ak si vyberiete možnosť „Zapamätať si ma“ (po anglicky „Remember Me“), prihlasovací súbor vydrží dva týždne. Ak sa odhlásite, prihlasovacie súbory cookie sa odstránia.Ak budete upravovať alebo zverejníte článok, vo vašom prehliadači sa uloží ďalší súbor cookie. V tomto súbore cookie nie sú žiadne osobné údaje a je v ňom len identifikátor článku, ktorý ste práve mali otvorený. Po uplynutí 1 dňa bude neplatný.

Zahrnutý obsah z iných webových stránok

Články na tejto lokalite môžu obsahovať zahrnutý obsah (napr. videá, obrázky, články atď.). Zahrnutý obsah z iných webových stránok sa správa rovnako, ako keby sa návštevník nachádzal na webových lokalitách, z ktorých takýto obsah pochádza.Tieto webové lokality môžu tiež zhromažďovať údaje o vás, používať súbory cookie, zahrnovať nástroje sledovania od tretích strán a monitorovať vaše interakcie s týmto zahrnutým obsahom. Samozrejme sa to týka aj situácie, ak máte na danej lokalite konto a ste prihlásení, vtedy tiež môžu sledovať vaše interakcie so zahrnutým obsahom.

S kým zdieľame vaše údaje

V prípade, že požiadate o resetovanie hesla, do príslušného e-mailu bude zahrnutá vaša IP adresa.

Ako dlho uchovávame vaše údaje

Ak na stránke napíšete komentár, tento komentár a s ním súvisiace meta-údaje sa uchovávajú na neurčito. Dôvodom je, aby sme mohli rozoznať následné súvisiace komentáre a aby sme ich mohli potvrdzovať automaticky a nenechali čakať na manuálne potvrdenie.Užívateľom, ktorí si na našich stránkach vytvoria konto (ak bude taká možnosť), tiež uchovávame osobné informácie, ktoré oni zadajú vo svojom používateľskom profile. Všetci používatelia môžu svoje osobné informácie kedykoľvek vidieť, upraviť aj odstrániť (s výnimkou používateľského mena, ktoré sa nedá zmeniť). Tieto informácie sú tiež viditeľné pre administrátorov stránok, ktorí ich tiež môžu meniť.

Aké práva môžete uplatňovať na svoje údaje

Ak máte ne tejto stránke konto alebo ak ste napísali komentáre, môžete požiadať o exportovanie osobných údajov, ktoré o vás uchovávame vrátane údajov, ktoré ste nám poskytli. Môžete tiež požiadať, aby sme všetky takéto informácie o vás  odstránili. Toto sa však netýka informácií, ktoré sme povinní uchovávať z administratívnych, právnych alebo bezpečnostných dôvodov.

Kam odosielame vaše údaje

Komentáre návštevníkov môže kontrolovať automatická antispamová služba tretej strany.

Who we are

Our website address is: https://www.belobog.sk.

Comments

When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection.An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year.If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser.When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed.If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website.These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue.For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where we send your data

Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings
Návrat hore