Naša spoločnosť si všíma problémy spravidla až vtedy, keď kričia. Aj preto je okolo nás veľa kriku a v ňom zanikajú problémy ľudí pracovitých, ale tichých. Všimneme si ich, až keď sa nás dotknú osobne…
Z médií som sa dozvedel, že primár a pôrodník Peter Kaščák skončil v štátnej Fakultnej nemocnici v Trenčíne, kde pracoval viac než 30 rokov, zhruba polovicu z toho viedol gynekologicko-pôrodnícke oddelenie. Potvrdil mi to aj osobne cez sms, pretože sme dlhé roky v priateľskom vzťahu.
Samozrejme, že nepoznám podrobnosti a z toho dôvodu si nedovolím analyzovať príčiny. Môj komentár som však poňal v širšom kontexte vo vzťahu k nášmu zdravotníctvu.
Pod primárovým vedením sa klinika stala jednou z najprogresívnejších v krajine, a tiež známou pre svoju vysokú odbornú úroveň a kvalitu starostlivosti. Pán primár bol dušou svojej kliniky a pacientky každej vekovej štruktúry boli uňho na prvom mieste, o čom svedčí aj množstvo poďakovaní a spätných väzieb, ktoré sa na pána primára, ale aj kolektív pod jeho vedením kliniky dostávalo. Ako lekár aj pôrodník bo veľmi obľúbený a vyhľadávaný aj mimo región. Na jeho oddelení sa vykonalo takmer 2 500 operácií ročne.
Aktívne sa zúčastňuje ako slovenských, tak aj zahraničných konferencií. Okrem snahy medicínskeho napredovania zveľaďoval kliniku aj po jej vizuálnej stránke, s cieľom zlepšenia kvality a spríjemnenia prostredia pacientkam aj rodičkám.
Taký je stručný sociálny portrét pána primára.
Takýchto primárov a lekárov poznám vo svojom okolí viacero. Môj komentár sa teda netýka len primára Kaščáka. Obetavosť, osobné nasadenie a ochota veci meniť, sa dnes nevážia. A to potom smeruje k dlhoročnej systematickej deštrukcie verejného zdravotníctva. Naše zdravotníctvo musíme budovať a nie rozoberať tehlu po tehle.
Prajem Vám, pán primár, aby ste aj naďalej mohli vykonávať svoje povolanie a poslanie tam, kde si Vašu čestnosť a odbornosť budú vážiť.
Dušan Piršel
Pridaj komentár