Zdravotníctvo je úžasne dynamický odbor ľudskej činnosti, ktorý – ak si má zachovať istý štandard – potrebuje nielen kvalifikované prerozdeľovanie peňazí, ale aj kvalifikovaný systém. Ak je však na strane systému neistota, ani najlepší ľudia ho nezachránia.
Vnímam to tak, že už dlhé roky hýbeme zdravotníctvo zlým smerom, a preto nefunguje tak, aby prinášalo očakávané efekty a kvalitu služieb. Vec je však podstatne citlivejšia, lebo ide o zdravie a kvalitu života, čo sa prejaví rýchlejšie, ako hlúpnutie generácií kvôli nefunkčnému školstvu.
Každý si dokáže uvedomiť, že v treťom tisícročí nie je normálne, aby váš život stál len na tom, že ak z nemocnice vyviaznete živý a vyliečený, môžete poďakovať len šťastiu, či sa dostanete do rúk rutinéra, alebo svedomitého lekára. A to nie je všetko. Zabiť vás nemusí zlé rozhodnutie lekára, ale až v prvom rade dlhé termíny operácií.
U nás existuje mnoho výborných, zodpovedných a starostlivých lekárov, ktorí ešte nie sú systémom pokrivení, ale to choré súkolie ich často núti zapojiť sa a nechať sa prevalcovať.
Ja osobne nemám s lekármi problém, s väčšinou som po odbornej stránke spokojný a nevidím žiadne odborné nedostatky v ich práci ani prístupe k pacientom aspoň u mojich najčastejšie navštevovaných lekárov. Vadí mi však ten administratívny moloch, ktorý núti lekárov „úradovať“ na úkor lepšej lekárskej starostlivosti alebo vzdelávania. Doterajšie riešenia len nalievaním peňazí do neefektívneho systému nepriniesli očakávané ovocie pacientom, neprehľadnosť systému však mnohým záujmovým skupinám vyhovuje pre možnosť odčerpávania zdrojov.
Jednoznačne treba systémovú zmenu, načo hľadať reformu toho čo je nereformovateľné, keď sa ponúka možnosť prebratia kompletného systému odtiaľ kde to funguje. Pokiaľ však sa zdravotníctvo nedostane mimo politikum, nie je systémová zmena možná.
A čo sa týka návratu lekárov zo zahraničia musia byť splnené dve podmienky – adekvátna odmena za vykonanú prácu a možnosť uplatniť postupy zo zahraničia v systéme modernej medicíny. Už len teda nasadiť adekvátnu liečbu a potom môžeme dúfať, že uzdravenie systému sa za niekoľko rokov dotiahne do konca.
Reforma zdravotníctva nemôže stáť, ku všetkej úcte, len na tom, čo nám dovolia lekári. Musí stáť aj na záujmoch pacienta.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka
Nadviažem na poslednú vetu – záujmy pacienta. Spomínam si na obdobia, keď mi bolo zle, ale ísť k lekárovi a podstúpiť procedúru v čakárni ma stálo viac energie, ako ísť do práce. Prístup a priority systému sú citeľné práve na tých každodenných detailoch.
