USA sa stávajú ekonomikou tretieho sveta
Obrázok od Stefan Keller z Pixabay
________________________
Kolaps Silicon Valley Bank, Signature Bank a Credit Suisse počas marca 2023 nebol v žiadnom prípade spôsobený jedinečnými faktormi. Je to predvídateľný dôsledok rozhodnutia americkej centrálnej banky FED z januára 2022 Vtedy sa rozhodlo ukončiť údajne infláciu zvýšením kľúčových úrokových sadzieb a odčerpaním finančnej likvidity.
William F Engdahl napísal nasledujúci článok ešte v júni 2022, práve v čase keď bol cyklus zvyšovania úrokových sadzieb v počiatočnej fáze. Bohužiaľ, všetko sa dnes deje tak, ako to už vtedy predpovedal. (pozn. prekl.)
________________________
Od vytvorenia americkej centrálnej banky (FED) pred viac ako storočím bol každý veľký kolaps finančného trhu zámerne spustený z politických motívov tejto inštitúcie. V každom prípade sa používa na sústredenie bohatstva medzi čoraz menšiu skupinu jedincov. Situácia nie je iná ani dnes. Americký FED totiž zjavne šermuje so svojou úrokovou šabľou tak, aby rozťal najväčšiu špekulatívnu finančnú bublinu v histórii ľudstva, teda bublinu, ktorú sám vytvoril.
Krach globálnych rozmerov sa vždy začína na periférii.
Udalosti okolo globálnej krízy sa na začiatku ukážu vždy niekde inde, než je ich epicentrum. Takýmto príkladom bol aj bankrot rakúskeho Creditanstaltu v roku 1931 alebo krach Lehman Brothers v septembri 2008. FED sa v júni 2022 rozhodol zaviesť najväčšie zvýšenie úrokovej sadzby za posledných takmer 30 rokov. Keďže finančné trhy sú už v kolapse, toto rozhodnutie teraz definitívne zaručuje globálnu finančnú krízu a vyzerá, že to bude ešte horšie.
Rozsah „lacnej úverovej“ bubliny, ktorú FED, ECB a Bank of Japan vytvorili nákupom dlhopisov a udržiavaním bezprecedentných takmer nulových alebo dokonca negatívnych úrokových sadzieb už 14 rokov, je mimo akejkoľvek predstavy dôsledkov. Finančné médiá to celý čas zakrývajú dennými nezmyselnými správami, zatiaľ čo svetovú ekonomiku už nečaká ani tak „stagflácia“ alebo recesia. To, čo prichádza teraz v nadchádzajúcich mesiacoch, ak nedôjde k dramatickému zvráteniu politiky, je doteraz tá najhoršia hospodárska kríza v histórii ľudstva. Bude gignatická a globálna aj vďaka globalistom z Davosu.
Globalizácia
Politické tlaky v pozadí globalizácie a vytvorenie Svetovej obchodnej organizácie na základe obchodných pravidiel Bretton Woods, GATT s Marakéšskou dohodou z roku 1994 zabezpečili, že vyspelá priemyselná výroba Západu, najmä USA, mohla utiecť z krajiny a „outsourcovať“ svoju výrobnú produkciu v krajinách s extrémne nízkymi mzdami. Žiadna krajina neponúkala koncom 90. rokov viac výhod ako Čína. Čína vstúpila do WHO v roku 2001 a odvtedy sú zo Západu toky kapitálu do čínskej výroby ohromujúce. Rovnako tak došlo aj k nahromadeniu dlhu doláru voči Číne. To sa teraz ukazuje ako riziko, keď sa globálna svetová finančná štruktúra, založená na vytváraní rekordného dlhu začína rozpadať.
Keď Washington úmyselne umožnil finančný kolaps Lehman Brothers v septembri 2008, čínske vedenie zareagovalo panikou a poverilo miestne vlády bezprecedentným úverom na vybudovanie infraštruktúry. Časť z nich bola čiastočne užitočná, napríklad sieť vysokorýchlostných železníc. Niektoré z nich boli vyslovene nehospodárne, ako napríklad výstavba prázdnych „miest duchov“. Pre zvyšok sveta bol bezprecedentný dopyt Číny po stavebnej oceli, uhlí, rope, medi a podobne vítaný, pretože obavy z globálnej depresie ustúpili. Kroky amerického Fedu a ECB po roku 2008 a ich príslušných vlád však nijako neriešili systémové finančné zneužívanie veľkých svetových súkromných bánk na Wall Street a v Európe, ako aj v Hongkongu.
Rozhodnutie Nixona z augusta 1971 oddeliť americký dolár, svetovú rezervnú menu, od zlata, otvorilo stavidlá globálnym peňažným tokom a špekuláciám. Na príkaz Wall Street v novembri 1999, zrušil prezident Clinton Glass-Steagallov zákon a následne sa začali rojiť ešte tolerantnejšie zákony, podporujúce nekontrolované finančné špekulácie v USA. Všetko to prebiehalo pod heslom: „Sme príliš veľkí na to, aby sme zlyhali.“ Bol to však podvod, ale obyvateľstvo tomu uverilo a zachránilo ho stovkami miliárd z peňazí daňových poplatníkov.
Od krízy v roku 2008 FED a ďalšie veľké globálne centrálne banky vytvorili bezprecedentné úvery, takzvané „vrtuľníkové peniaze“, aby zachránili veľké finančné inštitúcie. Zdravie reálnej ekonomiky nebolo cieľom. V prípade FEDu, Bank of Japan, ECB a Bank of England sa do bankového systému vložilo spolu 25 biliónov dolárov prostredníctvom nákupu dlhopisov „kvantitatívneho uvoľňovania“, ako aj pochybných aktív, ako sú cenné papiere kryté hypotékami za posledných 14 rokov.
Kvantitatívne šialenstvo
A vtedy to začalo byť naozaj zlé. Najväčšie banky na Wall Street ako JP MorganChase, Wells Fargo, Citigroup alebo HSBC v Londýne, či Barclays, požičiavali svojim veľkým korporátnym klientom miliardy dolárov. Dlžníci zase využili likviditu nie na investovanie do novej výrobnej alebo ťažobnej technológie, ale skôr zvýšiť hodnotu svojich akcií spoločnosti, takzvané spätné odkúpenie akcií, nazývané „maximalizácia hodnoty akcionárov“.
BlackRock, Fidelity, banky a ďalší investori sa opájali touto voľnou jazdou. Od začiatku uvoľňovania FEDu v roku 2008 do júla 2020 sa do takýchto spätných odkupov akcií investovalo približne 5 biliónov dolárov, čím sa vytvorilo najväčšie zotavenie akciového trhu v histórii. Všetko sa v tomto procese prefinancovalo.
Spoločnosti vyplatili v období od roku 2010 do roku 2019 dividendy vo výške 3,8 bilióna dolárov. Také spoločnosti ako Tesla, ktoré nikdy nedosiahli žiaden zisk, sa tak stali hodnotnejšími ako Ford a General Motors dohromady. Kryptomeny ako bitcoin dosiahli koncom roka 2021 hodnotu trhovej kapitalizácie cez 1 bilión dolárov. S voľným tokom peňazí FEDu banky a investičné fondy investovali do vysoko rizikových oblastí s vysokým ziskom, ako sú Junk Bonds (dlhopisy s vysokým výnosom) alebo dlhy rozvíjajúcich sa trhov na miestach ako Turecko, Indonézia alebo aj Čína.
Éra kvantitatívneho uvoľňovania po roku 2008 a nulové úrokové sadzby FEDu viedli k absurdnej expanzii vládneho dlhu USA. Od januára 2020 FED, Bank of England, Európska centrálna banka a Bank of Japan vložili do svetového bankového systému spolu 9 biliónov dolárov v takmer nulovej úrokovej sadzbe. Od zmeny politiky FEDu v septembri 2019 umožnila Washingtonu zvýšiť verejný dlh o závratných 10 biliónov dolárov za menej ako 3 roky. Potom FED opäť tajne zachránil Wall Street nákupom amerických štátnych dlhopisov a cenných papierov, krytých hypotékou za 120 miliárd dolárov mesačne, čím sa vytvorila obrovská dlhopisová bublina.
Bezohľadná Bidenova administratíva začala rozdeľovať bilióny takzvaných stimulačných peňazí na boj proti zbytočným blokáciám ekonomiky. Federálny dlh USA stúpol zo zvládnuteľných 35 % HDP v roku 1980 na súčasných viac ako 129 % HDP. Umožnilo to iba kvantitatívne uvoľňovanie FEDu, nákup biliónov amerických vládnych a hypotekárnych dlhov a takmer nulové sadzby. Teraz to FED začal odvíjať a sťahovať likviditu z ekonomiky pomocou QT (Quantitative tightening, čo je kvantitátívne sprísňovanie), spolu so zvyšovaním úrokových sadzieb. Toto je zámerné. Nie je to o podkýnajúcom sa FEDe, ktorý nesprávne posudzuje infláciu.
Energia poháňa kolaps
Je smutné, že FED a ďalší centrálni bankári klamú. Zvyšovanie úrokových sadzieb nelieči infláciu. Má si vynútiť globálny reset kontroly nad svetovými aktívami, bohatstvom, či už nehnuteľnosťami, poľnohospodárskou pôdou, produkciou komodít, priemyslom, dokonca aj vodou. FED veľmi dobre vie, že inflácia len začína trhať globálnu ekonomiku. Jedinečné je, že teraz mandáty na Zelenú energiu v celom priemyselnom svete po prvý raz poháňajú túto inflačnú krízu, čo Washington, Brusel či Berlín zámerne ignorujú.
Celosvetový nedostatok hnojív, prudko stúpajúce ceny zemného plynu a straty v dodávkach obilia v dôsledku globálnych prieťahov alebo explodujúcich nákladov na hnojivá a palivo, či vojny na Ukrajine zaručujú, že už čoskoro budeme musieť prejsť celosvetovou potravinovou nedostatočnosťou. Následne explodujú ceny potravín a energií. Všetky tieto nedostatky sú však výsledkom plánovaných procesov.
V dôsledku patologického naliehania popredných svetových priemyselných ekonomík, vedených protiuhľovodíkovou agendou Bidenovej administratívy, je takmer istá ešte oveľa horšia inflácia, než by sa mohlo zdať. Túto agendu charakterizuje ohromujúci nezmysel amerického ministra energetiky, ktorý ako odpoveď na explodujúce ceny benzínu uviedol: „Namiesto toho si kúpte elektrické autá“.
Podobne sa rozhodla Európska únia vyradiť postupne ruskú ropu a plyn a to aj bez žiadnej realizovateľnej náhrady. Navyše Nemecko ako vedúca ekonomika EÚ, sa rozhodla uzavrieť svoj posledný jadrový reaktor a uzavrieť aj ďalšie uhoľné elektrárne. Nemecko a ďalšie ekonomiky EÚ v dôsledku toho zažijú čoskoro výpadky elektriny a ceny zemného plynu budú naďalej stúpať. Nemecká vláda kontrolovaná politikou „zelených“, ako aj celá Zelená agenda „Fit for 55“ Európskej komisie naďalej presadzujú nespoľahlivú a nákladnú veternú a solárnu energiu na úkor oveľa lacnejších a spoľahlivých uhľovodíkov, čím zabezpečujú bezprecedentnú infláciu spôsobenú energiou.
FED vytiahol zástrčku
So zvýšením sadzieb FEDu, najväčším za takmer 30 rokov a prísľubom ďalšieho zvyšovania, teraz americká centrálna banka zaručila spľasnutie nielen dlhovej bubliny USA, ale aj veľkej časti globálneho dlhu po roku 2008 vo výške 303 bil. USD. Rast úrokových sadzieb po takmer 15 rokoch znamená kolaps hodnoty dlhopisov. Srdcom globálneho finančného systému sú totiž dlhopisy, nie akcie. Úrokové sadzby hypoték v USA sa teraz za 5 mesiacov zdvojnásobili na viac ako 6 % a predaj domov klesal už pred posledným zvýšením sadzieb. Americké korporácie sa ocitli v rekordnom zadĺžení v dôsledku rokov trvajúcich ultranízkych úrokových sadzieb. Približne 70 % tohto dlhu je hodnotených tesne nad stavom „nevyžiadanej pošty“. Tento firemný nefinančný dlh dosiahol v roku 2006 celkovo 9 biliónov dolárov. Dnes presahuje 18 bilióna USD. Veľký počet týchto marginálnych spoločností teraz nebude schopný previesť starý dlh za nový a v najbližších mesiacoch budú nasledovať bankroty. Kozmetický gigant Revlon práve vyhlásil bankrot.
Vysoko špekulatívny, neregulovaný trh s kryptomenami na čele s Bitcoinom sa rúti do kolapsu, pretože investori si uvedomujú, že neexistuje žiadna pomoc. Minulý november mal svet kryptomien hodnotu 3 bilióny dolárov. Dnes je to menej ako polovica a prebieha ďalší kolaps. Ešte pred posledným zvýšením sadzieb FEDu hodnota akcií amerických megabánk stratila približne 300 miliárd dolárov. Teraz, keď je na akciových trhoch zaručený ďalší panický výpredaj, keďže globálny ekonomický kolaps rastie, sú tieto banky vopred naprogramované na novú vážnu bankovú krízu v nasledujúcich mesiacoch.
Ako nedávno poznamenal americký ekonóm Doug Noland: „Dnes existuje obrovská „periféria“ nabitá „subprime“ (spotrebiteľské úvery) nekvalitnými dlhopismi, pôžičkami s pákovým efektom, nákupuj teraz – platiť budeš neskôr, auto, kreditné karty, bývanie a solárne sekuritizácie, franšízové pôžičky, private Credit, crypto Credit, DeFi a ďalší a ďalší. Počas tohto dlhého cyklu sa vyvinula masívna infraštruktúra, ktorá podnietila spotrebu pre desiatky miliónov a zároveň financovala tisíce nehospodárnych podnikov. „Periféria“ sa stala systémovou ako nikdy predtým. A veci sa začali lámať.“
Federálna vláda teraz bude považovať úrokové náklady spojené s rekordným federálnym dlhom vo výške 30 biliónov dolárov za oveľa nákladnejšie. Na rozdiel od Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia, keď bol federálny dlh takmer nulový, dnes je vláda, najmä od rozpočtových opatrení Bidena, na hraniciach svojich možností. USA sa stávajú ekonomikou tretieho sveta. Ak FED už nebude nakupovať bilióny amerických dlhov, kto ho nahradí? Čína? Japonsko? Nie je to pravdepodobné.
Znižovanie pákového efektu bubliny
Keďže FED teraz zavádza kvantitatívne sprísňovanie, sťahuje mesačne desiatky miliárd dlhopisov a iných aktív, ako aj zvyšuje kľúčové úrokové sadzby, finančné trhy začali znižovať svoje zadĺženie. Pravdepodobne sa to bude trhať a drhnúť, pretože kľúčoví hráči ako je BlackRock a Fidelity sa už teraz snažia kontrolovať globálny kolaps vo svoj prospech. Lenže smer je už jasný.
Koncom minulého roka si investori požičali takmer 1 bilión dolárov v maržovom dlhu na nákup akcií. Bolo to na rastúcom trhu. Teraz platí opak a dlžníci s maržou sú nútení poskytnúť viac kolaterálu alebo predať svoje akcie, aby sa vyhli platobnej neschopnosti. To živí prichádzajúci kolaps. So zrútením thov s akciami a dlhopismi v nadchádzajúcich mesiacoch idú súkromné dôchodkové úspory desiatok miliónov Američanov v programoch ako 401-k. Úvery na autá z kreditných kariet a iné spotrebiteľské dlhy v USA v poslednom desaťročí narástli na rekordných 4,3 bilióna dolárov na konci roka 2021. Úrokové sadzby tohto dlhu, najmä kreditných kariet, z už aj tak vysokých 16 % teraz vyskočia ešte vyššie. Nesplácanie týchto úverových pôžičiek bude raketovo stúpať.
To, čo teraz uvidíme mimo USA, keďže Švajčiarska národná banka, Bank of England a dokonca aj ECB sú nútené riadiť sa zvyšovaním sadzieb FEDu, je globálna snehová guľa neplatičov, bankrotov, uprostred prudko rastúcej inflácie, ktorú nemajú úrokové sadzby centrálnej banky žiadnu moc ovládať. Približne 27 % celosvetového dlhu nefinančných spoločností vlastnia čínske spoločnosti, čo sa odhaduje až na 23 biliónov dolárov. Ďalších 32 biliónov dolárov podnikového dlhu majú spoločnosti z USA a EÚ. Teraz je Čína uprostred svojej najhoršej hospodárskej krízy za posledných 30 rokov a ukazuje len málo známok oživenia. Keď sa USA, najväčší čínsky zákazník, dostanú do hospodárskej depresie, čínska kríza sa môže len zhoršiť a to nebude pre svetovú ekonomiku vôbec dobré.
Taliansko so štátnym dlhom 3,2 bilióna dolárov má pomer dlhu k HDP 150 %. Len záporné úrokové sadzby ECB zabránili tomu, aby v krajine neexplodovala nová banková kríza. Teraz je tento výbuch nezvratný a to aj napriek upokojujúcim slovám Lagardeovej z ECB. Japonsko s 260 % dlhom je na tom najhoršie zo všetkých priemyselných krajín a je v pasci nulových sadzieb s verejným dlhom viac ako 7,5 bilióna dolárov. Japonský Yen teraz vážne klesá a destabilizuje celú Áziu.
Srdcom svetového finančného systému, na rozdiel od všeobecného presvedčenia, nie sú akciové trhy. Ide o dlhopisové trhy – vládne, podnikové a agentúrne dlhopisy. Tento trh s dlhopismi stráca na hodnote, keďže inflácia stúpa a úrokové sadzby sa od roku 2021 v USA a EÚ zvýšili. Celosvetovo to predstavuje hodnotu aktív približne 250 biliónov dolárov, čo je suma, ktorá s každým zvýšením úrokovej miery stráca ešte väčšmi na svojej hodnote. Naposledy sme mali taký veľký obrat v hodnotách dlhopisov pred štyridsiatimi rokmi v ére Paula Volckera s 20% úrokovými sadzbami na „vytlačenie inflácie“.
S poklesom cien dlhopisov klesá hodnota bankového kapitálu. Najviac vystavené takejto strate hodnoty sú veľké francúzske banky spolu s Deutsche Bank v EÚ spolu s najväčšími japonskými bankami. Predpokladá sa, že americké banky ako JP MorganChase sú len o niečo menej vystavené veľkému krachu dlhopisov. Veľká časť ich rizika je ukrytá v podsúvahových derivátoch a podobne. Na rozdiel od roku 2008 však dnes centrálne banky nemôžu zopakovať ďalšiu dekádu nulových úrokových sadzieb a kvantitatívneho uvoľňovania peňazí. Tentoraz to už bude istotne kríza, ako pred pár rokmi poznamenal bývalý šéf Bank of England Mark Carney a využije sa na to, aby sme prinútili celý svet prijať novú digitálnu menu centrálnej banky. Bude to svet, kde budú všetky peniaze centrálne vydávané a kontrolované. To je presne to, čo plánovači WEF z Davosu myslia pod pojmom Great Reset (rovnomenná kniha priamo z pera šéfa Svetového ekonomického fóra /WEF/ Klausa Schwaba vyšla v slovenskom preklade vo vydavateľstve Torden, spolu s analýzou týchto plánov od ruského ekonomického experta Valentina Katasonova „Dešifrovať Klausa Schwaba“).
Nebude to dobré. Globálne plánované finančné cunami sa práve začalo.
William F. Engdahl je pôvodom americký spisovateľ trvale usídlený v Nemecku. Označuje sa za „ekonomického výskumníka, historika a novinára na voľnej nohe“. Jeho knihy „Falošná demokracia“, „Semienko skazy“, „Islamský terorizmus v službách CIA“ či najnovšie „Pandémia verzus Plándémia“ vyšli v slovenskom prekladce vo vydavateľstve Torden.
Viac nájdete na: https://torden.sk/autor/f-william-engdahl/
Autor: © F. William Engdahl (jún 2022)
Preklad: © Robert Merva, riaditeľ vydavateľstva Torden
Zdroj: https://www.newagebd.net/article/174124/planned-global-financial-tsunami-has-just-begun
Ilustračný obrázok: © Dave Granlund over: http://economicrot.blogspot.com/2008/09/