Ilustračné foto: Wikipédia
Pred niekoľkými dňami zverejnil portál The Canadian Patriot video (zverejnené na Rumble) pripravené podľa podkladov Matta Ehreta o George Sorosovi a podrobnosti o tom, ako a prečo Čína zakázala ním financované neziskové organizácie a Nadáciu otvorenej spoločnosti.
Táto história sa datuje až do roku 1989, keď socialistickým svetom prebehla vlna „demokratizačných zmien“. Vtedy sme ani len netušili, že všetkým podobným zmenám sa o nejaký čas bude hovoriť „farebné revolúcie“ a že všetky majú veľmi podobný manuál a veľmi pravdepodobne aj spoločného režiséra. Rok 1989 – čo sa dialo v Európe je nám jasné, George Sorosa bolo v Maďarsku vidieť aj osobne. Ale Čína?
Ide o udalosti na námestí Tchien-an -men v Pekingu. U nás je málo známe, že George Soros hral významnú úlohu aj pri príprave zmeny režimu v Číne v roku 1989. Predpoklady na zmenu (kontrarevolúciu) sa vytvárali postupne s reformami socialistického systému, ktorý v ZSSR viedol Michail Gorbačov pod názvom „perestrojka“. Reformným zmenám boli naklonení aj niektorí poprední stranícki funkcionári v Číne, napríklad Zhao Ziang. Myšlienky západného typu demokracie a znalosti o fungovaní kapitalistických ekonomických vzťahov pomáhali šíriť aj organizácie v sieti George Sorosa. Všetky prípravy boli profesionálne koordinované ambasádou USA, kam krátko pred udalosťami vtedajší prezident George Bush nominoval Jamesa Lilleyho. Lilley bol skúsený diplomat v juhovýchodnej Ázii, pôsobil aj na Tchajwane, no pravdepodobne sa jeho organizačný talent osvedčil v Južnej Kórey, ktorá bola jeho tesne predchádzajúcim pôsobiskom, a v ktorej „náhodnou zhodou okolností“ v priebehu Lilleyho pôsobenia došlo k zmene režimu „smerom k demokracii“.
Protesty na námestí Tchien-an-men, hlavne študentov, trvali v prvej polovici roka 1989 niekoľko mesiacov a keď v júni kulminovali, skončili neúspešným pokusom o prevrat (u nás na západe je to známe ako „masaker“). Kľúčovú úlohu pri mobilizácii odporu verejnosti proti existujúcemu režimu malo byť rozšírenie správ o policajnej brutalite a tisíckach zabitých študentov. Tento scenár nám niečo pripomína, no na rozdiel od Prahy, kde stačila správa o jednom fiktívnom zabitom, v Číne tento spôsob nezafungoval. Pravdepodobne aj preto, že okrem fiktívnych obetí boli skutočné počty obetí demonštrantov pravdepodobne vyrovnané s počtami obetí v armáde, vrátane jednotlivých prípadov brutality. No ďalším dôležitým faktorom bolo aj to, že vládnuca KS Číny sa nedala sovietskou cestou bezuzdnej „glasnosti“ a nebola pod tlakom vlastných médií.
Je otázkou, kde by dnes bola Čína, keby sa zmena režimu bola podarila a Čínska spoločnosť by sa vydala cestou privatizácie a liberálnej demokracie, ktorú dôverne poznáme.
Akokoľvek, výsledkom neúspešného pokusu o prevrat bolo aj odstránenie z funkcií ľudí, ktorí koketovali so západom. Čínska KS tiež pochopila, akú úlohu v príprave prevratu mali zahraničné neziskové organizácie a ich činnosť v Číne zakázala. Odvtedy až dodnes sa George Soros považuje za jedného z úhlavných nepriateľov čínskeho vedenia. A to nielen zo strany Číny, ale svojim nepriateľským postojom sa netají ani George Soros. V roku 2019 na stretnutí WEF v Davose mal jeden z hlavných referátov, v ktorom hovorí o Číne ako „najmocnejšom a najnebezpečnejšom nepriateľovi otvorených spoločností“. Tu tiež ostro (a skreslene) kritizoval čínsky systém sociálneho kreditu.
Nehovoriac už o tom, že vlani George Soros otvorene vyzval svojich priaznivcov v Číne, aby pracovali na zmene režimu. Zdá sa teda, že Čína je jedna z mála krajín, ktorá sa dokázala dlhodobo ubrániť pred technológiou farebných revolúcií.
Záverom uvediem dve dôležité poznámky na osvetlenie súvislostí.
Meno George Sorosa je aj v našom mediálnom priestore dôverne známe a často skloňované. Povedomé sú nám aj scenáre zmeny režimu s aktívnym zapojením zahraničných ambasád. Netreba však podliehať zjednodušenej interpretácii, že za všetkým sú dlhé prsty USA. George Soros je dôležitou aktívnou postavou svetového impéria. Nadnárodného impéria, ktoré ovláda aj samotné USA. Bolo to zreteľne viditeľné aj počas nečakaného prezidentovania Donalda Trumpa.
Druhá poznámka sa týka malého detailu z vyššie uvedeného videa a dokresľuje nielen charakter George Sorosa, ale oveľa viac charakter nadnárodného impéria, ktorému slúži. Vo videu je krátka pasáž z dávneho televízneho interview, kde sa moderátor Sorosa pýta na jeho minulosť. Ako maďarskému Židovi mu cez druhú svetovú vojnu hrozila istá smrť. Jeho podnikavému otcovi sa ho však podarilo zachrániť – mladý Georgy sa stal pomocníkom esesáka, ktorý zabezpečoval deportácie a ktorému pomáhal konfiškovať majetky deportovaných. Moderátor sa Sorosa pýtal, či pri tých spomienkach cíti nejaké výčitky svedomia. Soros s úsmevom odpovedá, že žiadne. Veď robil len s peniazmi a keby to nerobil on, robil by to niekto iný.
Takže taká je morálka nadnárodného impéria. Sorosa, ktorý bol prenasledovaný Žid, ale zároveň aj pravá ruka esesáka, malo po vojne impérium v hrsti. Aby si zachránil kožu, rovnako ako slúžil esesákovi, musí dodnes slúžiť nadnárodnému impériu. Veď robí len s peniazmi…
