Každodenná rutina nás udržuje v ilúzii, že prítomnosť je večná, len sa cyklicky opakuje. Je už taký paradox, že človek si skôr na tých druhých – na svojich rovesníkoch všimne ako letí čas a ako zanecháva kruté a nevyhladiteľné stopy na všetkom, čoho sa dotýka.

Hoci si to človek nepripúšťa, rozumu je jasné, že všetci máme svoju „dobu exspirácie“. Týka sa to aj rockových kapiel. Veľmi dobre to kedysi, keď bol ešte oveľa mladší, vyjadril aj Pavol Hammel v piesni Keď odchádza kapela:

Už nám nič iné neostáva,
len aby sme sa zbalili,
zapadla prachom naša sláva,
svoj pohár sme si vypili.

Už naša pieseň nepobeží,
vlasy nám môžu vypadať,
nikomu na nás nezáleží
a nikto nás už nemá rád.

Keď odchádza kapela,
slzy v očiach máš,
keď s klobúkmi do čela
hrajú trauermarš.

Myslím, že to bolo v roku 2023, keď ukončila svoju činnosť moja obľúbená kapela KISS. Bol som na rozlúčkovom koncerte v Prahe. Skupina Kiss sa zrodila v New Yorku, na 23. ulici, a to presne pred polstoročím. „Bude nám cťou a poctou ukončiť svoje turné práve v Madison Square Garden, desať blokov a 50 rokov od miesta, kde sme začali,“ uviedla kapela vo vyhlásení. A ukončila tým svoj dlhý kolobeh životných cyklov.

Pokiaľ sa nemýlim, svoju činnosť ukončila aj Whitesnake  anglická hardrocková skupina, ktorú v roku 1977 založil bývalý spevák skupiny Deep PurpleDavid Coverdale. S lístkom vo vrecku sa už teším na koncerty legiend ako The Sweet a Judas Priest. Skľučuje ma predstava, že by to zas mohlo byť „naposledy“. Ale znovu mi prichádza na um text Pavla Hammela: „Čo ma po tom čo bude potom“.

Rozum chápe, ale srdce napĺňajú emócie nostalgie a smútku.

Ale taký je život. A legendy rocku odchádzajú tak, ako celý život žili – vo výbuchu tvorivej energie, ako hviezdy – supernovy. Možno je to aj vhodný príklad pre nás a naše profesionálne kariéry. Aby sme vedeli, kedy a ako odísť, aby si naše „publikum“ pri našom odchode radšej potajomky utieralo slzy, než by mali s uľahčením potláčať šťastné úsmevy.

Dušan Piršel

Riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím

Starší článok

Všichni se dohodli… jen to neřekli Zelenskému

Novší článok

Pavol Janík: MATNÝ AKORD (báseň)


2 odpovede na “Kapely starnú… rovnako ako my”
  1. st.hroch Avatar
    st.hroch

    Takový už je života běh… staré legendy odcházejí a nepochybně se někde už rodí noví šikovní lidé, kteří se stanou legendami pro své současníky a možná i pro generace další… Mimochodem, text té Hammelovy písničky je krásný, ale melodii si nevybavuji. Přeju f-šecko dobrý! st.hroch

  2. Blaz Avatar
    Blaz

    Nie sme tak mladý aby sme robili blbosti. Ale neverte… Isto ich môžeme robiť, len trochu pomalšie

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *