Ilustračný obrázok: flickr
Gréckemu filozofovi Sokratovi sa pripisuje aforizmus o tom, že ľudia jedia preto, aby žili, a len zlí ľudia, naopak, žijú, aby jedli. Dnes toto isté môžeme aplikovať na náš vzťah k peniazom. Musíme zarábať, aby sme prežili, lebo všetko, čo potrebujeme, si musíme niekde kúpiť. Ale dobrí ľudia nemôžu vidieť zmysel svojho života len v zarábaní peňazí. A zvlášť to platí o ľuďoch, ktorí sa starajú o naše zdravie.
Mrzí ma, že aj zo zdravia ľudí sa spravil len obchod. Sú choroby, ktorých liečba nevynáša a tak často necháva naše i svetové zdravotníctvo týchto ľudí napospas, nech si pomôžu ako vedia. Problémy, ktoré by nás mali trápiť najviac, ako napríklad problémy humanity sú na okraji nášho záujmu. Nech sa tvárime akokoľvek ľudsky, ukazuje sa, že na konci všetkých rozhodnutí je zisk, peniaze, volebný výsledok, popularita.
Áno na prvý pohľad to vyzerá ako hrozné, pesimistické. Ono je to tak, že ľudia napĺňajú predovšetkým svoje vlastné motivácie. Robia tak, ako si myslia, že je pre nich najvýhodnejšie. Základom všetkej našej existencie je sebectvo. Ja sa snažím pozerať na život komplexne a preto súhlasím s názorom, že schopnosť podriadiť svoje motivácie a svoje záujmy záujmom a motiváciám niekoho iného sa dá vynútiť alebo dosiahnuť obchodne.
Kapitalizmus je v podstate ekonomickým vyjadrením základných vlastností existencie v tom najlepšom. Dáva možnosť zobchodovať svoje schopnosti a svoje ja za cenu, ktorú viem získať a to na dobrovoľnom základe. Môžem aj nemusím prijať podmienky obchodu. Viedol k neuveriteľnému nárastu bohatstva celej spoločnosti.
Áno iste, sú problémy, ktoré prináša do každého systému človek so svojimi limitmi. Preto aj kapitalizmus obsahuje mnohé krivdy a neprávosti. Iste vývoj lieku, ktorý nezabezpečí návrat investícií a zisku nebude a nie je prioritou. Takže vždy budú ľudia, ktorí majú tú smolu, že nespadajú do ekonomicky zaujímavého spektra.
Na druhej strane vývoj tam kde je to zaujímavé prináša benefity aj pre nich ako vedľajší efekt. Súkromný podnik musí mať zisk, inak by nemohol úspešne fungovať. Pokiaľ ide o krachujúce štátne nemocnice a štátne zdravotníctvo vôbec, tak je pozoruhodné, že ľudia, ktorí rozhodujú o tokoch peňazí do štátneho zdravotníctva, veľkou väčšinou nie sú v strate. Dobre by bolo, ak by sa dalo vyšetriť, že kde skončili sumy peňazí, ktoré každoročne musí štát doplácať na štátne zdravotníctvo.
Uzavrel by som môj komentár tým, že by sme mali upraviť svoje pracovné a sociálne systémy tak, aby ich peniaze príliš nedeformovali. Aby sme ostali ľuďmi.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka:
„Svätá prostota!“
Ani po veľkolepom otvorení novej Nemocnice Bory nedokážem napísať ani jedno pochvalné slovo o systéme zdravotníctva v kapitalizme. Nešťastnou zhodou okolností som bol svedkom, ako tento systém zaobchádza so seniormi dokonca v hlavnom meste, len niekoľko kilometrov od tej slávy a lesku. Ani dobrí ľudia, ktorí v tom systéme ešte pracujú, nedokážu vyvážiť tú bytostnú neľudskosť obrovského parazita.
Keď vás v naliehavom stave nechajú na odvoz na urgentný príjem čakať tri hodiny, keď vám v inom prípade mozgovej príhody na čísle 112 povedia, že budete mať lepšie, ak prídete vlastným autom, ak pacient dokáže chodiť, keď prídete na plánovanú menšiu operáciu, po absolvovaní štandardného príjmu vás nechajú čakať celý deň a potom vám okolo tretej prídu povedať, že smola, že nestihli, ale už padla a tak choďte domov a príďte o 10 dní. Toto všetko sa nedeje niekde v subsaharskej Afrike (nech mi odpustí nepriliehavý príklad). Deje sa to na Slovensku všade inde, len zatiaľ nie v tých Boroch, ktoré sú nové lesklé a zasypané peniazmi.
Cena za úspech a bohatstvo kapitalizmu je vždy krvavá a bolestná. Jeho lesk je postavený na klamstve a parazitizme. Dokazuje to aj bežne prijímaná ilúzia, že obojstranne výhodné obchodné dohody vymyslel kapitalizmus a mimo kapitalizmu neexistujú. Ale vari za vyššie spomenutého Sokrata neexistovali obchodníci? Aký totalitný štát im bránil v slobodnom rozvoji obchodu? Neboli aj dávne mestské štáty Fenície, Indie, Číny… nesmierne bohaté?
V niektorej internetovej diskusii som sa stretol aj s názorom, že celé dejiny (doslova 99 % z nich) ľudstvo prežilo v nejakej forme kapitalizmu. Toto už nie je ani svätá prostota – je to výsledok efektívneho zotročenia zdravého rozumu kapitalizmom.
