Ilustračný obrázok: G.C. z Pixabay
Na Slovensku máme množstvo pamiatok na minulé časy. Na niektorých, ktoré sú staré niekoľko storočí, sa podpísal čas a sú z nich už len zrúcaniny.
Omnoho viac však máme na Slovensku „zrúcanín kapitalizmu“, ktoré sú staré najviac pár desiatok rokov. Kedysi boli tie budovy a objekty pýchou socializmu a dnes sú z nich len ruiny.
Prečo je to tak?
To by mali vysvetliť najmä tí, ktorí doteraz tvrdia, že štát je „zlý vlastník“ a socialistické hospodárstvo bolo zlé a neefektívne.
Pred pár dňami som videla v jednej zo súkromných televízií reportáž, o požiari v areáli bývalých Mlynov a pekární v Košiciach. Založil ho úmyselne 14 ročný chlapec, ktorý svoje podpaľačstvo natočil na mobil a zverejnil na soc. Sieťach.
V reportáži zaznela informácia, že Mlyny a pekárne v Košiciach boli pýchou socialistického hospodárstva a boli najväčšie v Strednej Európe. Po privatizácii v 90-tych rokoch minulého storočia začali chátrať a ostali z nich už len ruiny, v ktorých vyčíňajú bandy zlodejov železného kovu a výtržníci, ktorí tam úmyselne zakladajú požiare, ktorých len vlani bolo 17.
Na objekt a to, čo z neho ostalo, bol veľmi smutný pohľad. Tak, ako je smutný pohľad na mnohé iné „zrúcaniny kapitalizmu“, ktoré chátrajú práve kvôli privatizácii a následnému vytunelovaniu týchto podnikov. Veľmi známou je zrúcanina Bavlnárskych závodov V.I. Lenina –Texikomu v Ružomberku, ktorú poznajú všetci, ktorí tam žijú, alebo prechádzajú Ružomberkom. Závod, ktorý dával prácu tisíckam ľudí, je v dezolátnom stave.
Koľko takých zrúcanín fabrík a závodov je po celom Slovensku? Bolo by zaujímavé spočítať to.
Za „zrúcaninu kapitalizmu“ možno považovať aj schátraný skelet nemocnice Rázsochy, ktorá za začala stavať v polovici 80-tych rokov minulého storočia, počas minulého režimu a doteraz nebola dokončená a stavba, v ktorej bolo preinvestovaných cca v prepočte 65 miliónov eur, má byť zbúraná. Pozn. V súčasnosti sa hovorí o tom, že nemocnica Rázsochy by predsa mala byť postavená, aj keď jej projekt je kritizovaný. Či nemocnica skutočne postavia ukáže čas.
Zrúcaninami kapitalizmu by sa dali nazvať napríklad aj cesty, ktoré boli vystavané počas socializmu a teraz len chátrajú, pretože „zlý vlastník“ nemá peniaze na opravu.
Takisto aj nemocnice, školy, poľnohospodárske družstvá a mnohé budovy, ktoré boli postavené v socializme.
Po nástupe slobody a demokracie začala na Slovensku výstavba úplne odlišných objektov. Už sa nestavajú podniky, ale len montážne haly na úrodnej pôde. Nestavajú sa byty, školy a nemocnice, ale stavajú sa monštruózne nákupné centrá, ktoré hyzdia mestá, zaberajú miesto pre výstavbu bytov, alebo mestskú zeleň.
Dodatok:
Keďže som článok písala pred takmer štyrmi rokmi, pôvodnú reportáž, ktorá bola námetom pre článok, súkromná televízia už pravdepodobne vymazala z archívu, pretože sa mi ju nepodarilo dohľadať podľa pôvodného linku. Preto som v článku ako príklad použila inú reportáž, ktorá rovnako vypovedá o tom, ako vyzerajú bývalé Mlyny a pekárne v Košiciach.
Podobné zrúcaniny kapitalizmu sú v každom meste, mestečku, ale aj na vidieku a pripomínajú nám, o čo všetko sme prišli. Ako sme sa dobrovoľne vzdali sebestačnosti nielen v poľnohospodárstve a potravinárstve, ale aj v rôznych odvetviach priemyslu.
Sú mementom toho, ako skončia štáty, ktorých občania si nevážia to čo majú a uveria klamstvách kolonizátorov, ktorí po sebe vždy zanechajú iba vydrancovanú krajinu a obrovskú chudobu.
Devana
Upravený a aktualizovaný článok z 5. mája 2019
Pridaj komentár