
Heslo „všetko pre človeka“ sa u nás začalo objavovať začiatkom 70-tych rokov a malo počas normalizácie nahradiť dovtedy populárny prístup socializmu s ľudskou tvárou. No nerezonovalo s realitou vzťahov medzi straníckou elitou a väčšinou pracujúcich, až sa postupne zmenilo na vtip: „Verím, že strana a vláda robí všetko pre človeka. Bol som v Prahe na Spartakiáde a toho človeka som videl.“
V zmysle vedeckého prístupu je nutné učiť sa bez ideologických „polarizačných“ okuliarov, učiť sa z vlastných chýb a učiť sa aj od názorových oponentov. Jedno zo základných poučení úspešného vrcholového manažéra v kapitalistickom podniku je: „Walk your talk!“, čo znamená jednotu medzi slovami a skutkami, „rob presne to, čo hovoríš“. V auguste 1968 mala KSČ obrovskú, takmer jednomyseľnú podporu pracujúcich. A v priebehu niekoľkých mesiacov ju rôznymi aktivitami koncentrovanými okolo „poučenia z krízového vývoja v strane a spoločnosti“ dokázala prešustrovať. Práve toto, ako ľahko sa dá stratiť dôvera a podpora ľudu, by malo byť hlavným poučením – dodnes.
Je škoda podrobne hovoriť o tom, že tú dôveru a podporu ľudu si dodnes nezískala žiadna ľavicová sila, ktorá formálne háji a zastupuje práva pracujúcich. Práve preto, že vodcovia spravidla inak hovoria a inak činia. Miesta v dozorných radách, súkromné vilky a trafiky na zahraničných veľvyslanectvách hovoria samy za seba. Keby tu existovala skutočne ľudová politická sila, nikto by si nedovolil verejne nazvať ľudí „dezolátmi“, bol by to jeho politický koniec.
Čo teda s tým? Dôveryhodná ľavicová sila by mala bytostne prijať pád ľavice do popola a obrodená z neho povstať. Ťažký krok, možno je na dobrej ceste Artur Bekmatov, aby som nehovoril len abstraktne.
A potom, osvojiť si – radikálny humanizmus – skutočne všetko pre človeka ako hlavný cieľ všetkých politických aktivít. Znamená to aj vzdať sa ilúzie „vedúcej sily“ a „predvoja“ ako akejsi formy riadiacej elity. Najskôr objaviť socializovaného človeka a pracovať na vzťahoch medzi ľuďmi, až potom budovať „socialistickú spoločnosť“. Naopak to fungovať nebude. Jedno poučenie z „krízového vývoja“ už máme za sebou. Poučili sme sa?

Pridaj komentár