Ukrajinská rozprávka na motívy iteľmenského folklóru, voľný preklad.
Hovorí sa, že prvým najstarším vtákom na svete bol Kuk. Jedného dňa mu žena prikázala, aby zavolal všetkých vtákov a urobil hniezdo z ich kostí. Všetci vtáci prileteli, iba havran chýbal. Kuk vyšiel a pýta sa: ,,Sú tu všetci vtáci?“ Odpovedajú: ,,Havran chýba.“
Havrana niet deň, niet ho ani na druhý deň – sedia vtáci dva dni bez jedla. Na tretí deň priletí havran.
,,Kde si bol?“, pýta sa ho Kuk.
,, Lietal som svetom a díval som sa, či je viac hôr či dolín.“
,,No a čoho je viac?“
,,Dolín.“
,,Klameš!“, hovorí Kuk. ,,Musia byť rovnako.“
,,Nie, dolín je viac, lebo ja horu za dolinu považujem, ak v nej voda stojí.“
Pustil Kuk všetkých vtákov, aby sa nakŕmili a prikázal im, aby na druhý deň opäť prišli.
A tak sa stalo, Na druhý deň prileteli všetci vtáci, no havran znova chýba. Vyšiel Kuk a pýta sa: ,,Sú tu všetci vtáci?“ Odpovedajú: ,,Havran chýba.“
Havrana niet deň, niet ho ani na druhý deň – sedia vtáci dva dni bez jedla. Na tretí deň priletí havran.
,,Kde si bol?“, pýta sa ho Kuk.
,,Stromy som počítal, ktorých je viac – suchých či zelených.“
,,A ktorých je viac?“
,,Suchých“, odpovedá.
,,Klameš! Zelených je viac.“
,,Nie“, odpovedá havran, ,,suchých je viac. Lebo ja strom za suchý považujem, na ktorom je čo len jedna vetva suchá.“
Pustil Kuk všetkých vtákov, aby sa nakŕmili a prikázal im, aby na ďalší deň opäť prišli.
A tak sa stalo, Na ďalší deň prileteli všetci vtáci, no havran znova chýba. Vyšiel Kuk a pýta sa: ,,Sú tu všetci vtáci?“ Odpovedajú: ,,Havran chýba.“ Čakajú ho deň, čakajú ho dva dni – havrana niet.
Na tretí deň havran priletí a Kuk sa ho pýta: ,,Kde si bol?“
,,Po svete som lietal.“
,,A čo také si robil?“
,,Počítal som, koho je viac – mužov a či žien.“
,,A koho je viac? Žien alebo mužov?“
,,Žien“, odpovedá havran, ,,žien je viac.“
,,Klameš!“, protestuje Kuk.
,,Nie, žien je viac. Lebo ja za ženu muža považujem, ktorý ju na slovo poslúcha.“
Kuk sa zamyslel: ,,Veru, zle je, keď som chcel ženu poslúchnuť“ a povedal jej, že ju viac poslúchať nebude.
Vtáci sa vzbúrili a rozhodli sa vybrať si nového staršinu. Vystrašil sa Kuk a schoval sa do nory. Sokol hovorí: ,,Ja ho zabijem, zavolajte mi ho von!“
A stál na tou norou dub. Priletela kukučka k nore a začala provokovať Kuka: ,,Kuku! Kuku!“
Kuk sa nahneval, vyliezol z nory. Kukučka na strom, on do nory. Zletela kukučka zo stromu, priletela k nore: ,,Kuku! Kuku!“
Nahneval sa Kuk, opäť vyšiel z nory. Kukučka vyletela na strom, Kuk sa opäť schoval do nory. A ona znova: ,,Kuku! Kuku!“
Kuk na tretí krát vyletel za ňou a sadol si na konár. Priletel sokol a zabil ho. Kuk spadol.
Vtáci nevedeli, že je mŕtvy. Kukučka zlietla nižšie a kuká: ,,Kuku! Kuku!“ Kuk mlčí, kukučka na to: ,,Chi-chi! Ku-ku-ku po Kuku.“
Sokol zaujal Kukovo miesto. A kukučka ešte ako letela provokovať Kuka, vajíčko zniesla a vtáci ho vzali vysedieť. Od tých čias kukučka znáša vajcia do cudzích hniezd.
Preklad: Sonka Valovič Sazama
Zdroj: ИВАНОВА-КАЗАЦ, О. М. 2006. Птицы в мифологии, фольклоре и искусстве. Санкт-Петербур: Нестор-История, c. 52 – 53. Preklad
