Kde bolo, tam bolo, na lúke za obcou Horné Kravany vládol nezvyčajný ruch. Kravy sa zhromaždili pod mohutným dubom a žuvali trávu s výrazom, aký majú len tí, čo majú v pláne vykonať niečo veľké. Vedenie prevzala najstaršia krava Maruša, ktorej múdrosť ďaleko prevyšovala zaspatú autoritu všetkých býkov v okolí.
„Kravy moje,“ informovala Maruša dramaticky, „hlavný veterinár a jeho úradníci zblbli politikov a všetci svorne nás a všetkých ostatných príslušníkov dobytka chcú vykántriť preto, lebo niektoré naše drahé kolegyne a kolegovia majú krívačku a slintačku! Aj najmladšia jalovica predsa vie, že je možné nás v prípade ľahšieho ochorenia úspešne liečiť a zdravé kravy a ostatných príslušníkov bezpečne ochrániť!!“
Ozvalo sa mohutné a pobúrené „Múúúúú!“, také mohutné a pobúrené, že kohútov v susednej dedine to vyhodilo z kikiríkacieho rytmu.
Kravy nemali inú možnosť. Niekoľko dní sa farmári snažili u hlavného veterinára, úradníkov (úradníkov z EÚ vrátane) a politikov k tomu, dosiahnuť rozumný kompromis, aby boli zo stád utratené len vážne choré kusy. No farmári neboli, ako kravy uvážili, dostatočne priebojní a keď videli, že sa ich, kráv a ostatných príslušníkov, nikto patrične nezastane, rozhodli:
„Musíme konať samy!“
Pravda, každá krava mala svoj názor ako na to. Krava Eliška navrhovala hlavného veterinára zobrať priamo na rohy a hodiť ho do hnojovej jamy a hneď sa aj ponúkla akciu vykonať. Krava Berta uprednostňovala strategickejší prístup premysleného prepadu, ktorý chcela sama riadiť. Až zakročila samotná Maruša a ich plán bol nakoniec kravsky prostý: keď príde hlavný veterinár, všetky svorne ho formou kravského nátlaku prinútia zmeniť svoje nezmyselné rozhodnutie.
Netrvalo dlho a hlavný veterinár do obce Horné Kravany na kontrolu výkonu nariadení prišiel. Bol pripravený v prípade ich nenapĺňania rázne zakročiť, ba ak by bolo treba, zavolať si aj posily (tie z EÚ nevynímajúc). Na zdôraznenie toho, že to myslí smrteľne vážne, mal oblečený biely plášť, natiahnuté sterilné rukavice, cez plece objemnú tašku a výraz „všetky vás utratím, len čo sa otočím!“
No len čo sa na hospodárstve otočil, stál zoči-voči krave Maruši. A Maruša vydala signál hlasným zabučaním. Ostatné kravy sa vyrútili na dvor ako búrka a vytvorili okolo hlavného veterinára kruh, ktorý sa nebezpečne zužoval. Ani nebolo viac treba. Hlavnému veterinárovi od hrôzy z pleca spadla taška a vysypali sa z nej všetky hygienické protokoly a kontroverzné nariadenia. Kravy využili príležitosť, vrhli sa okamžite k dokumentom a začali ich prežúvať.
„Útekový režim aktivovaný!“ zakričal skôr pre seba na smrť vystrašený hlavný veterinár „Všetko odvolávam, aj to čo som nenariadi!“ hulákal na prežúvajúce kravy a pokúšal sa vymaniť z ich zovretia.
A kravy potrebovali počuť práve toto. Súhlasne zabučali a stiahli sa. Len majestátna Maruša k nemu pristúpila, hlboko sa mu zblízka zahľadela do vyľakaných oči a stále prežúvajúc preriekla: „Ak nedodržíš slovo, pamätaj, že si ťa nájdeme, nech si, kde si a to bude tvoj koniec. My kravy sme v tejto krajine odnepamäti. Keď sa vaši predkovia ešte mlátili drevenými kyjakmi, my sme už dávno vytvárali zásoby pre ich prvé syrové experimenty! Kde je úcta k nám a tradíciám?“
Hlavný veterinár si to všetko dobre zapamätal. A potom už nelenil. Ozlomkrky utekal k svojmu služobnému vozu a rýchlosťou značne prekračujúcou povolenú rýchlosť sa rútil do Bratislavy. Tam hneď usporiadal tlačovku.
„Mám nový pohľad na problematiku slintačky a krívačky a tradíciám, “ vyhlásil pred novinármi. „po konzultácii s kra… ehm… odborníkmi, sme sa rozhodli opatrenia proti slintačke a krívačke zmeniť. Zdravotnú starostlivosť a zvierací komfort predsa vieme skoordinovať a zabezpečiť v prípade dobytka – kráv zvlášť – chorého, s ľahkým ochorením, s príznakmi, aj zdravého a neporážať ho do radu. Nariaďujem nech sa tak hneď aj stane. Stačí sa pozrieť do kravských očí, aby… eee… chcem povedať, že stačí chcieť spolupracovať s farmármi, ktorí majú bohaté skúsenosti priamo z praxe.
Týmto sa ospravedlňujem všetkým krav… eehm… všetkým farmárom a ostatným zúčastneným, že som im spôsobil bezsenné noci. Bol by som naozaj nerád, keby ma v jedno ráno prekvapila pred úradom skupinka hovädzieho dobyt… eee…, keby som mal niekoho týmto pragmatickým rozhodnutím, ktoré som mal dávno urobiť, nemilo prekvapiť. Ďakujem za pozornosť.“
A tak sa, milé deti, slintačka a krívačka nakoniec stali nielen rozumne poňatou kapitolou hygienických a bezpečnostných nariadení a opatrení, ale aj symbolom odvahy zabojovať za zdravý rozum, spravodlivosť a svoje práva.
Škoda, že „len“ u kráv.
Slávka
