Ilustračné foto – Pexels
Nadpis som si zvolil z dvoch dôvodov. Jeden je v texte úvahy a druhý v poslednej vete úvahy. Čitateľ nemusí vedieť, že som skončil špecializáciu účtovníctvo. Iste vie o tom, že som už mal niekoľko úvah o účte ziskov a strát podniku a hlavne o systéme národného účtovníctva. Je to aj zásluhou môjho učiteľa Prof. B. Partyka, ktorý bol účtovníkom u Baťu a potom profesorom na VŠE.
Opitý človek vie, že sa z toho dostane, ekonóm z účtovníctva nie.
Veľmi ma potešilo, keď A. Greenspan vo svojom diele Věk turbulencí na s. 450 napísal: „ Presné účtovníctvo je zásadné pre fungovanie kapitalizmu voľného trhu. Ak sú signály rozhodujúce o alokovaní národných zdrojov skreslené, trhy budú pri zabezpečovaní rastu životnej úrovne menej efektívne.“ Dnešnú tému som si zvolil práve aj zato, že na Ukrajine je vojna. Máme prehľad čo všetko sme poslali na Ukrajinu ako dar (písal som o platobnej bilancii) a aká bola iná pomoc? Nielen to. Vojna sa skončí. Čo deň po skončení? Zaujíma to predsedu vlády, ministra financií, či ministra hospodárstva?
Ľudstvo sa učí poznávať ako funguje svet, aby poznatky využil do zasahovania jeho fungovania. Urobil to už Kopernik. Možno si čitateľ všimol, že o fungovanie ekonomiky sa zaujímam od roku 1965. Skúmam kriticky prvky fungovania aj globálneho prostredia, ktoré deformuje ekonomiky krajín, ale aj zásady jeho ovládania, ktoré sa už objavili u mnohých ekonómov (Pavlenda, Šik, Keynes,….), zaujímam sa aj o vplyv rozsiahlej energetickej infraštruktúry na rovnováhu ekonomiky, ktorá mu vlastne poskytuje ekonomickú silu; vnímam aj globálnu finančnú nerovnováhu a dramatické zmeny vo svetovej demografii, o čom som referoval na ekonomickom fóre; a tie zmeny ohrozujú svet.
Hlavne sa však zaujímam dlhodobo a trvale o spravodlivosť rozdeľovania outputu spoločnosti, o čo sa vedecky zaujíma predovšetkým účtovníctvo. Ale sa zaujímam aj o odhadovanie povahy našej ekonomiky, slovenského hospodárstva a práve tak aj hospodárstva EÚ. Sú to veľmi náročné témy.
Čitateľovi nemôžem nepripomenúť Greenspanovu kapitolu 24 z jeho diela. Má názov „Dlouhodobé prekérní energetické situace“. Venuje jej 30 strán. Iste už čitateľ, ale hlavne politici SR a EÚ, zabudli na rok 2005, keď udreli hurikány Katrina a Rita do amerického texasko-lousiánskeho ropného komplexu. Greenspan rozoberá jeho ekonomické dôsledky veľmi podrobne.
Pred polstoročím ovládlo svetovú ropu „sedem sestier“ – Standard Oil, Royal Dutch Shell, Texaco a ďalšie. Na to dnes vládni ekonómovia zabudli. Greenspan opisuje viaceré krízové situácie a cenové skoky energetického priemyslu.
Dnešnú situáciu nevedeli odhadnúť dnešní energetickí giganti, dnešná guvernérka ECB, dnešný guvernér FEDu a ani guvernér NBS?
Na s. 469 Greenspan píše, čo musí urobiť plynárenský priemysel ak chce zabrániť veľkým výkyvom cien. To nevedeli urobiť dnešní energetickí analytici? Na čo sú? Aby brali veľké platy? Tí sa iba vyhovárajú na záhadnú budúcnosť? A ako „múdro“ rozprávajú o efektívnych trhoch.
Preto sme zažili, ba zažívame bezprecedentný pád ekonomických aktivít a nebývalú infláciu.
Iba zabudli na známy múdry výrok W. Churchilla: „Čím ďalej sa pozeráte naspäť, tým ďalej môžete vidieť dopredu“.
To, čo sa dialo na trhoch s energiami, teda ropou, plynom a elektrinou a to s ich cenami a množstvom, Greenspan prirovnal k pocitu sekretárok, keby sa rozmiestnenie kláves na ich písacích strojoch menilo každú chvíľu.
Musím spomenúť ešte raz problém Ukrajiny. Na s. 149 svojho diela Greenspan píše, že E. Ševarnadze, minister zahraničia, mu povedal, že životy 25 miliónov etnických Rusov žijúcich vo vtedajších ich oblastiach by mohli byť v nebezpečí. „Horšie“ je povedal, „že Rusko a Ukrajina, ktoré disponujú zbraňami zo sovietskeho jadrového arzenálu, by mohli skončiť v spore“. A je to tu.
Problém vojny je predovšetkým ekonomickým problémom. Je jedným zo zdrojov inflácie. Tá nás kvári už dnes. Nečítal som vedecký článok renomovaného vládneho ekonóma u nás doma, ale, bohužiaľ, ani v EÚ, ktorý by ponúkol riešenia. Ba, máme, ako vidíme, problém aj s tým, že nás prekvapila vojna na Ukrajine.
Nemáme takých ministrov zahraničia a vojenských analytikov ako E. Ševarnadze?
Tlač nám ponúka iracionálne fantázie novinárov. Že je tu hrozivá ekonomická horúčka tohto milénia nikoho netrápi. Zato počujeme útoky proti štátu, alebo aj hrubé ohovárania sa politikov navzájom, či dokonca odvolávania ministrov.
Čitateľovi nemôžem v tejto spojitosti nespomenúť aj dielo D. Moyovej Kterak Západ zbloudil 50 let ekonomického bláznovství – a neúprosná rozhodnutí, která nás čekají. Ozaj zdatné označenie toho, o čom som písal v diele Greenspana. Uvediem aj pár nadpisov kapitol: Úmyslná politika zániku, Umíráček kapitálu, Shnilé jádro problému, Co má dělat vláda a Bezhotovostní království.
Nebudem uvádzať konkrétne ukážky regulovania podľa „pravidiel podvojného účtovníctva“, ktoré som dal do úvodzoviek; vyplývajú z nadpisov. A tak máme život v inflačnom svete. Tak sa stalo, že iba za tri týždne sa zrútil skalný stúpenec amerického bankovníctva, Lehaman and Brothers, či popredný americkí poskytovatelia hypoték – Fannie Mae a Frederic Mac. Kto doplatil?
Záver
Začnem veľmi jednoducho. Čas beží. Na čo myslím? Ak vláda SR, EÚ, ECB, ba aj americký FED neprijmú radikálne riešenie fungovania ekonomiky predovšetkým bankového sektora, na ktoré som čiastočne upozornil v úvahe, a neprijmú ho rýchlo, môže sa stať, že bude ozaj neskoro. A iste nie preto, že Čína bude bohatšia, ako o tom píšu analytici, ale k vôli neodbornej neekonomickej politike tých čo som vyššie spomenul.
Vojna na Ukrajine skončí a musíme vedieť čo! Veď o nej hovoril aj Greenspan. Žijeme vek turbulencií; iba ho nevieme opísať a porozumieť mu. Úsilie zakryť katastrofu, lebo nemáme teóriu a nechceme účtovníctvo …
Máme však výhovorku: využili rozhodnutie súdu, narobili miliónové dlhy a skrachovali. Účtovníci to nevideli?
Prof. Jaroslav Husár
Bratislava 30/4/2022
