Ilustračné foto – Pexels
Branko
Bulo dobre — aľe dávno
žil na sveťe Slovák slávno.
Oj, žil si on vo svoboďe
jako ryba v tichej voďe.
Iste viacero čitateľov dostalo mail od p. R. Názlerovej:
„Týmto by som rada apelovala ešte raz na pána ministra a všetkých, ktorí sa tak radi trieskajú do hrude, ako oni idú teraz pomáhať slabým a chrániť zraniteľných, aby sa do toho zrkadla pozreli oni sami. A potom by sa mohli prísť pozrieť ešte do aspoň jedného štátneho zariadenia pre seniorov, Je naozaj hrdinské, ísť sa konfrontovať s realitou na Ukrajinu (a to hovorím naozaj vážne, bez irónie), ale rovnako hrdinské by bolo ísť sa konfrontovať aj s realitou chorých starých ľudí, alebo osamelo žijúcich starých ľudí. Prežite jeden deň ako oni, bez v.i.p. servisu a prístupu a financií, akými disponujete vy.
A aby som nebola iba nasr… dená občianka, tak zároveň chcem poďakovať všetkým, ktorí majú k seniorom chápavý prístup. Chcem poďakovať mojim kolegom, ľuďom s dobrým srdcom, ochotným dobrovoľníkom, spoločnostiam, ktoré sú ochotné podeliť sa a podporiť aj ľudí s vážnymi zdravotnými problémami, alebo vo vysokom veku.
Ďakujem aj všetkým, ktorí tento status dočítali. Viem, že je ťažká doba a dobre tak skoro nebude. Niektorí však už nemajú toľko času, aby sa mohli nádejať, že sa ešte dožijú lepších dní.“
Dlho sa venujem ekonómii a tak som dlhšie uvažoval, ako vnímať tento mail. Nemohol som si neprečítať môj list ministrovi zahraničia:
Vážený pán minister, dovolím si začať citáciou z Vášho materiálu: „Myšlienku Konferencie o budúcnosti Európy predstavila predsedníčka EK Ursula von der Leyen vo svojom programovom zameraní v decembri 2019. Zámerom je vytvorenie inkluzívnej a otvorenej platformy pre občanov, osobitne mladých ľudí, občiansku spoločnosť, Európske inštitúcie a členské krajiny s cieľom navrhnúť naratív pre EÚ v nadchádzajúcom období. Predsedníčka EK zároveň deklarovala otvorenosť zásadným zmenám fungovania EÚ, vrátane zmeny zmlúv. K organizovaniu Konferencie o budúcnosti Európy sa postupne prihlásili všetky tri inštitúcie EÚ, pričom Európsky parlament od začiatku deklaruje ambíciu mať v procese vedúcu úlohu, otvárať inštitucionálne témy a snažiť sa posilniť vlastné postavenie…. Súčasná kríza vyvolaná pandémiou Covid-19 ešte viac odkryla problémy a výzvy, ktoré musíme v rámci EÚ spoločne riešiť. Z pohľadu SR má byť Konferencia prostriedkom pre diagnostiku aktuálneho stavu Únie, či vyhovuje potrebám občanov a jej členským štátom. Vidíme túto snahu ako príležitosť hľadať odpovede na vecné obsahové otázky agendy EÚ a tiež možnosť zlepšiť spôsob fungovania EÚ tak, aby procesy boli efektívnejšie a demokratickejšie. Zmysel to bude mať vtedy, ak sa podarí nielen zozbierať podnety, ale následne ich skutočne premietnuť do výkonu práce európskych inštitúcií“. Už je budúcnosť EÚ vyriešená? A v tomto duchu? Máme hlbšie a ekonomicky odbornejšie riešenie? „Pán minister, optimálne fungovanie ekonomického systému EÚ a v rámci neho optimálne fungovanie ekonomiky SR nemôže riešiť konferencia. To musí byť dielo ekonóma, ktorý zhrbený nad stolom nakreslí ako má fungovať ekonomika, zvlášť ekonomika veľkého hospodárskeho priestoru. To dielo musí skutočne „nakresliť ekonomický stroj“ ako to urobil nositeľ Nobelovej ceny S. Kuznets, môj učiteľ, či musí dať jeho matematický obraz ako to urobil ďalší nositeľ Nobelovej ceny V. Leontiev, ktorý využívala EHK, a ktorého som čakal na letisku v Ženeve. Grafické modely ekonomiky sú známe 300 rokov.“
Rovnako závažné je nadpis v dnešnom SME (25/4/2022) a to Pre vakcíny môžeme prísť o milióny eur a aj otázka novému predsedovi PS Slovensko a to: „Stanete sa štvrtým predsedom strany za 5 rokov. Nesvedčí to o tom, že neviete nájsť osobnosť, ktorá stranu dlhodobo povedie k lepším výsledkom?“ Strácame cieľ a osobnosti? Znamenie úpadku? Asi to tak vnímajú aj mnohí čitatelia SME a aj čitatelia mojich úvah. A to ma privádza k ďalšej citácii z listu ministrovi.
Aby bol citát hlbšie vnímaný, musím čitateľa informovať, že slovenskí ekonómovia už v roku 1965 mali vedeckú ekonomickú teóriu a to bolo iba 20 rokov po skončení druhej svetovej vojny.
V liste uvádzam: „Začnem dielom prof. V. Pavlendu, môjho učiteľa a to Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR
Obsah
Predslov
Prvá kapitola Východisková interpretácia problému
- Teória ekonomického riešenia národnostnej otázky v socialistických podmienkach
- Hlavné hľadiská medzioblastného vývoja v československých podmienkach
- Jednotná socialistická ekonomika a národnostná otázka
Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
- Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
- Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
- Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
Tretia kapitola Realizácia hlavných atribútov medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
- Východiskové poznámky metodologického rázu
- Realizácia prvého atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
- Realizácia druhého atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
- Realizácia tretieho atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
Štvrtá kapitola Sústava spoločenského riadenia a medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
- K otázke modelu riadenia socialistickej ekonomiky
- Model spoločenskej ekonomiky a model riadenia socialistickej ekonomiky
- Doterajšia sústava riadenia a medzioblastný ekonomický vývoj
- Nová sústava riadenia československého národného hospodárstva a medzioblastný ekonomický vývoj
- Model riadenia československého národného hospodárstva a oblastné riadiace orgány
Piata kapitola Ekonomické riešenie problému národností
- Miesto národností v ekonomickej teórii socialistického riešenia národnostnej otázky v Československu
- Limitujúce skutočnosti ďalšieho vývoja ekonomického riešenia národnostnej otázky v ČSSR
Celkové závery
Prílohová časť
- Stranícke materiály o ekonomických základoch riešenia národnostnej otázky v československých podmienkach
- Vybrané dokumenty šesťdesiatych rokov, upravujúce pôsobenie slovenských národných orgánov
- Názory a skúsenosti z riešenia oblastnej problematiky – u nás i v zahraničí
Prehľad najdôležitejších údajov o rozvoji Slovenska v československej socialistickej ekonomike. Táto časť obsahuje spolu 43 tabuliek, ktoré zväčša spracovali asistenti a odborní asistenti a ja som bol jeden z nich. Mnoho tabuliek je aj v texte knihy. Na s. 27 uvádza účasť predstaviteľov slovenského národa v orgánoch celoštátneho riadenia. Bieda. Na Ministerstve spravodlivosti nepracoval ani jeden Slovák.
„Pán minister dobre sa zamyslite iba nad nadpismi diela. Má také niečo Pikkety? Ten navrhol daň z bohatstva. To je riešenie fungovania ekonomiky EÚ?“
V diele sú jasné problémy a jasné je riešenie. Ak si čitateľ pomaly prečíta nadpisy kapitol musí sa iba presvedčiť, ako hlboko načreli naši ekonómovia do ekonomických problémov ČSSR. Zhodnotili praktické skúsenosti a definovali a vyriešili obsahovú bohatosť vzťahov, súvislostí a javov fungovania ekonomiky v tých rokoch. Vyriešili aj meranie výkonu ekonomiky, nie HDP. Kto niečo podobné, fakulty a či vládni ekonómovia ponúkli takéto zásadné riešenie problémov?
Ivan Krasko
Otcova roľa
Pokojný večer na vŕšky padal na sivé polia.
V poslednom lúči starootcovská horela roľa.
Z cudziny tulák kročil som na ňu bázlivou nohou.
Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou.
Záver
Teória ekonomického riešenia otázok v dnešnej EÚ je prvoradou úlohu nielen ekonómov Slovenska. Žiaľ, nedarí sa. Nemáme osobnosti, teda to, čo sa pýtal novinár predsedu PS. Ani EÚ neponúka hybnú silu spoločenského a ekonomického progresu modernej civilizácie, nielen EÚ a Slovenska. Nemáme ani literátov, ktorí by dobu vyjadrili tak jadrne, ako básne na začiatku a na konci, teda Branko a Otcova roľa.
A dôsledok? Také maily, ako som dostal a nielen ja. Riadenie zložitých ekonomických systémov musí vždy smerovať k optimalizácii týchto systémov.
Prof. Jaroslav Husár
Bratislava 25/4/2022
