Valerij Briusov: Tridsiaty mesiac

Tridsiaty mesiac halí diaľky,
vojna, tvoj červenavý prach
a čierne kone sťa rod valkýr,
ženú sa v dlhých mrákavách!

Tridsiaty mesiac len Smrť s Hladom
blúdia a búšia do dverí –
nechajú znak na starom, mladom,
na deťoch v lonách materí!

Tridsiaty mesiac božstvo zeme –
slobodná Práca – v jarme je:
zákopy ryje dennodenne,
pre vraždu leje náboje!

Tých výziev je už každý sýty,
čo vznecovali v prvých dňoch,
v lesoch sa žerú troglodyti
pri poľniciach a pri bubnoch!

Naletel rečiam, čo sú mrvou,
nejeden zotročený štát:
tento sa opil ľudskou krvou
a iný zlatom, túžbou mať.

Boj za právo sa zmenil v jatky,
Ideál nezachráni nik…
Je zmätený a smiešne vratký
krik o víťazstve, divý krik!

A Ktosi silný, Ktosi temný
zmocniť sa nití času smel,
s diabolsky chladným smiechom v herni
predlžuje let bez krídel.

Ó, beda! Stačí! Stačí! Stačí!
Vyčíňa chaos. Ó, kto nôž
osudnou silou v pästi stlačí,
skončí tú hrôzu, prázdnu lož?

Nastal čas prízrak tresnúť hánkou –
ten podvrh patrí smetisku!
Ó, aké šťastie s uspávankou
rozhojdať detskú kolísku!

(v preklade Jána Zambora)