Deti sa rodia s čistou nedotknutou dušou, v princípe zdravé. Aby sa mohli optimálne rozvíjať, ich mentálny priestor je potrebné chrániť pred toxickými vplyvmi vysokej politiky a sociálnych búrok. O duševnom zdraví detí a mládeže sa v posledných rokoch hovorí čoraz častejšie. Mnohé fakty poukazujú na rastúcu závažnosť.
V minulosti sa mnohé diagnózy, týkajúce sa duševného zdravia, redukovali na hanlivé nadávky. Za chorobami sú však konkrétne ľudské tváre. Depresia a samovražedné sklony sú vážne a narastajúce problémy, ktoré majú negatívny dopad na mládež. To si vyžaduje zvýšenú pozornosť.
Problém je v tom, že spoločnosť je celkovo viac orientovaná na veci, ktoré sú hmatateľné, viditeľné, ako na to, čo cítime. Duša je pre nás čosi veľmi abstraktné. Ak si zlomíme končatinu, nielenže to bolí, ale aj očami vidíme, že náš stav je zlý a ihneď vyhľadáme pomoc lekára. Pri duši dokážeme ignorovať celé roky, že je niečo veľmi bolestivé a predstierame, že sme v pohode.
Problém je, že to sa nezahojí len tak samo. Zvyčajne to zostane kdesi mimo našej pozornosti a ohlási sa to v najťažšej chvíli, keď to nečakáme. Na duševných poruchách je nepríjemné to, že napriek tomu, že sa veľmi snažíme, často nemáme pod kontrolou svoje pocity, chuť do života, energiu a vzťahy. Stabilizácia poskytuje rôzne namiešané nástroje psychoterapie, medikamentóznej liečby, vzdelávania a skupinových podporných aktivít, ktorých cieľom je získať opäť kontrolu nad svojim prežívaním.
Čítal som, že rezort školstva podporí duševné zdravie detí. Kým rezort školstva chystá príručky, učitelia a rodičia by si priali v školách zaviesť razantnejšie kroky. Ale kým si rodičia neuvedomia, že nimi zanedbaná výchova detí a malá pozornosť venovaná deťom z ich strany sú tými najväčšími problémami, prečo deti trpia, žiadne príručky na školách zázraky nespravia. A keď sa začne dieťa psychicky rúcať, je samozrejme na vine škola, pretože rodič predsa urobil všetko, čo sa urobiť dalo.
Dominujúcou musí byť (bola, má byť a bude) výchova v rodine. Tam sa tvoria a zvnútorňujú štandardy, normy, pravidlá. Zapojenie školy je tiž dôležité, ale nedokáže rodinu nahradiť a zachraňovať zanedbané. Učiteľ má mať podporu a najmä pokoj na prácu (desiatky ministrov školstva od r. 1989 významne limitujú túto potrebu).
Diskusia o opatreniach na podporu duševného zdravia našich žiakov sa často polarizuje medzi tými, ktorí veria v dlhodobé systematické riešenia, a tými, ktorí volajú po okamžitých a razantnejších zásahoch.
Verím tomu, že ministerské príručky môžu byť cenným nástrojom pre učiteľov, ale ich účinnosť bude závisieť od toho, či sa podarí presadiť ich reálne využívanie v školskom prostredí.
Dobrá škola musí myť svoju vlastnú tvár, svoj vlastný rukopis. To sú nielen nové vedomosti získané novými postupmi a prístupmi, to je aj dobrá spolupráca učiteľ a rodič, kvalitné medziľudské vzťahy v škole, efektívny personálny manažment, priaznivá sociálna klíma v triedach, výchova humánnych postojov, hodnôt, názorov na život, učenie sa zvládať stres a správne riešiť konflikty, a výchova takých osobnostných kvalít akými sú altruizmus, tolerancia k odlišnostiam, súdržnosť, spolupráca, láska k blížnemu, odpúšťanie, rešpektovanie inakosti a dobrá sociálna komunikácia.
Duševné zdravie v školách je téma, ktorú musíme zaviesť do škôl, aby sme zabránili ľudským tragédiám v budúcnosti. Dobré emocionálne zdravie dáva našim deťom najlepšiu šancu na to, aby sa vyvinuli v plnohodnotných, zdravých dospelých, ktorí budú mať dostatok zručností na zvládanie každodenného života.
Dušan Piršel
