Ilustračný obrázok: Pixabay
Pred časom som si v jednej osobnej diskusii vypočula názor, že na Slovensku budeme musieť zasa voliť „menšie Zlo“, aby prišla zmena k lepšiemu.
Snažila som sa namietať, že Zlo, nikdy nie je menšie, alebo väčšie a jeho podstata je vždy rovnaká, že Zlo, bude plodiť vždy len Zlo. Po chvíli som pochopila, že ďalšia diskusia a vysvetľovanie je zbytočné…
Žiaľ, na Slovensku sa ľudia zacyklili v predstave, že voľba „menšieho Zla“ je jediným východiskom na zmenu politického systému, spoločnosti a hlavne ich vlastných životov.
Nepochopili, že „Teória menšieho Zla“, je megaklamstvo vládnucich elít, podporené masívnou mediálnou propagandou. Nepochopili, že po voľbe každého takéhoto „menšieho Zla“, prišlo vždy väčšie Zlo. Niekedy sa síce sofistikovane tvárilo ako cnosť sama, ale niekedy sa ani nesnažilo založiť si pokrytecké masky.
A práve v súvislosti s „Teóriou menšieho zla“ som si spomenula na príbeh, či skôr rozprávku, ktorú mi kedysi dávno rozprával starý otec.
„Žil raz chudobný, no čestný a bohabojný človek, ktorý nikdy nehrešil a nepáchal zlé skutky a preto bol veľkým lákadlom pred Diabla, ktorý ho stále pokúšal, aby urobil niečo zlé. Muž Diablovým pokúšaniam a lákadlám stále odolával a Diabol premýšľal ako ho oklamať.
Ponúkal mu veľké bohatstvo, ak bude preklínať Boha a bude zlý ku svojim blízkym, zbije synov aj ženu. Ponúkal mu slávu a moc , ak bude nečestný a podvedie ľudí, ktorých miluje. Človek odolával, ale Diabol sa nevzdal. Stále chodil a ponúkal svoje „dary“ za jeden, jediný malý zlý skutok.
V jeden deň prišiel za človekom s fľašou pálenky a znova ho pokúšal…
Veď si stačí dať iba jeden pohárik, a to ani nie je zlý skutok. Veď čo je zlé na jednom poháriku pálenky? Človek si po dlhom presviedčaní povedal: Keď si dám jeden pohárik, nič zlé sa nestane a Diabol mi dá konečne pokoj. A tak podľahol Diablovmu mámeniu. Dal si jeden pohárik a keď videl že to s ním nič nerobí a Diabol ho znova ponúka, vypil druhý, tretí, štvrtý, až napokon vypil celú fľašu. A diabol sa len ticho prizeral a usmieval sa…
Odrazu sa človek posilnený pálenkou cítil silnejší ako Boh a začal sa z Boha smiať a preklínať ho. Keď to videla jeho žena, vybehla von z domu pozrieť sa čo sa deje s jej mužom a začala ho prosiť, aby prestal, no muž ju začal surovo biť. Deti počuli krik a vystrašene sa utekali pozrieť čo otec robí. Chceli mamu brániť a vtedy opitý muž udrel najstaršieho syna tak, že ho zabil… Kým prišli na pomoc susedia a vojaci, stihol ešte od zúrivosti podpáliť dom a pozabíjať dobytok…
Ráno sa zobudil vo väzení, pochopil čo urobil, keď poslúchol Diablovo pokúšanie a zo zúfalstva sa obesil… A Diabol sa mu keď zomieral, nahlas rehotal do tváre a bol tým posledným, čo videl človek vo svojom živote…“
Tento príbeh, hoci sa spája s tým, koľko Zla môže napáchať alkohol, vo svojej podstate vysvetľuje „Teóriu menšieho Zla“.
Aj Slováci a nielen oni, sa po dlhom Diablovom mámení dali opiť falošnými klamstvami o láske, slobode a demokracii a opili sa tak, že napokon zničili všetko to, čo mali. A robia tak stále, pretože Diabol im stále ponúka nové lákadlá a nové „Teórie menšieho Zla“. Kým jedni sa opíjajú klamlivou vidinou moci, iní sa opíjajú klamstvami o „menšom Zle“. Mnohí sa už ani nesnažia vytriezvieť, aj keď sa im Diabol bezočivo smeje priamo do očí… Možno preto, lebo majú strach, aby nevideli to, čo spôsobili voľbou „menšieho Zla“ a nakoniec to „menšie Zlo“ zvolia zas. Iní sa s Diablom „pobratali“, ale nechápu, že sú len jeho otrokmi…
Áno, je jednoduché nechať opiť „Teóriou menšieho Zla“ a myslieť si, že sa všetko zmení k lepšiemu, ako prevziať plnú zodpovednosť za svoje konanie. Pretože vtedy by ľudia pochopili, koľko škody napáchali oni samotní. Voľbou „menšieho Zla“, zničili vlastný štát a prichádzajú o všetko, najmä však o svoju budúcnosť a budúcnosť vlastných detí.
Ak nepochopia, že neexistuje menšie, či väčšie Zlo, ale iba Zlo samotné, nepreberú zodpovednosť a nezačnú naprávať škody, tak bude Diabol tým posledným, komu sa budú pozerať do tváre keď budú zomierať, tak ako v príbehu o človeku, ktorý zvolil menšie Zlo, mysliac si, že tak sa zbaví Diablovho pokúšania…
Devana
Dodatok Mariána Moravčíka:
S voľbou menšieho zla máme na Slovensku opakované skúsenosti počas niekoľkých desaťročí. Koľkokrát a koľkí sme ani nechceli ísť voliť, lebo „nebolo koho“, a napokon sme šli a volili sme menšie zlo, len aby voľby nevyhral XXX. Voľby u nás rozhodujú tí, čo by inak nešli voliť a rozhodli sa v poslednom týždni. Ale na vlastnej koži máme vyskúšané aj to, že ten, kto sa pred voľbami javil ako menšie zlo, sa po voľbách stane zlom väčším. „Menšie zlo“ je teda často len fikcia. Ilúzia. Plánovaná a manipulačná.
Ale ako von z pasce menšieho zla?
Alebo radšej takto – ako nevliezť do pasce menšieho zla. Táto dobre premyslená a zrežírovaná manipulácia závisí od toho, že všetkých hráčov, mantinely ihriska a všetky pravidlá definuje organizátor. Keď prijmeme vopred určené pravidlá hry na voľby, už veľa iných možností, okrem voľby menšieho alebo väčšieho zla, neostáva.
Ale hra na voľby je súčasťou väčšej hry, ktorá sa v rôznych populárnych tlačovinách, jednej z nich sa hovorí ústava, volá demokracia. Toto cudzie slovo znamená „vláda ľudu“. Kľúčom k riešeniu dilemy menšieho zla je – treba si uvedomiť, že vládne ten, kto definuje mantinely a formuluje pravidlá hry. Na riešenie tejto dilemy je s prázdnou obálkou v jednej ruke a hrčou lístkov v druhej ruke proste… už neskoro. Žiadne víťazné „menšie zlo“ totiž nezmení tie pravidlá, ktoré mu pomohli zvíťaziť. Musíme to urobiť my, ľud – démos, možno ešte nie je neskoro.
