Severoamerický folklór kmeňa Cimšjanov (Aljaška, Kanada, rieky Nass a Skeena) s naratívom rozdelenia vlády veterných živlov, zapísaný v roku 1902, preložený z ruského originálu Четыре великих вождя ветров, pre slovenské publikum prvýkrát.
V štyroch kútoch sveta žijú štyria veľkí vládcovia. Prvý z nich – Severný vietor, druhý – Južný vietor, tretí – Východný vietor a štvrtý – Západný vietor. Traja vládcovia nenávidia Severný vietor za to, že v zime necháva celý svet v bielom. Južný vietor chce, aby bol svet vždy zelený ako na jar; Východný a Západný chcú to isté.
Jedného dňa vyhlásil Južný vietor Severnému vetru vojnu. Južný vietor si zavolal na svoju stranu susedov – Východný a Západný vietor. Stretli sa na polceste a vybrali sa na boj. Ako prvý šiel najsilnejší Južný vietor a z juhovýchodu zadul silný uragán. Hneď na ním zaburácal Východný vietor.
Čoskoro Severný vietor ustúpil a tri vetry sa stali víťazmi. Severný vietor sa zaprisahal, že dovolí celému svetu počas šiestich mesiacov byť zeleným. Južný vietor nesúhlasil, no jeho spojenci ho presvedčili o opaku. Dohovorili sa, že Južný vietor môže duť aj v zime, keď prinesie dážď; že Severný vietor bude vymŕzať všetko, nad čím zaduje; že na jar budú všetky tri vetry fúkať striedavo, roztápajúc zamrznutú zem; že aj letom bude tichučko vanúť mäkký Západný vietor, prinášajúc zemi prekrásne kvitnutie.
Keď sa o všetkom dohovorili, mäkký Vietor povedal: ,,A nech dva razy do roka bude pokoj a bezvetrie: jedenkrát na začiatku jesene a jedenkrát na začiatku jari.
Súhlasili aj s týmto, a rozišli sa každý svojim smerom.
Južný vietor mal päť detí – štyroch synov a jednu dcéru. Takto ich nazývali: Horský dažďový vietor, Špinavá tvár, Dážď pod kolenom, Dážď za horami, a dcéru – Pramenistá kvapka.
Západný vietor mal dve deti: staršieho syna volali Večerný oblak, mladšieho syna – Červený večerný oblak.
Východný vietor mal tiež dve deti: staršieho syna volali Oblak na vrchole hory, mladšieho syna – Červený ranný oblak.
Severný vietor mal dvoch synov – dvojičky: Zamrznutý a Mráz. A tu si jeden zo synov Severného vetra zmyslel vziať za ženu dcéru Južného vetra, no jej bratia mu nechceli dať svoju jedinú sestru. Na ďalší rok Severný vietor prišiel k Južnému vetru a požiadal o ruku jeho dcéry pre svojho syna. Južný vietor súhlasil a odovzdal mu dievčinu. Severný vietor pozval na svadbu ostatných troch vládcov; keď sa všetci hostia usadili v dome, priletel Južný vietor a priniesol svoju dcéru silným orkánom a prudkými dažďami. Keď sa oslava skončila, Južný vietor sa pobral domov do svojho kraja, berúc so sebou silné vetry a dážď.
Mladá žena, dcéra Južného vetra, sa usadila v dome s mužom, svokrom a švagrinou. Tá ju nikdy nespúšťala z očí, vždy bola pri nej. Nastala zima, Severný vietor zadul silnejšie, všetky rieky, jazerá a rieky pokryla ľadová prikrývka. Všetko navôkol zamrzlo.
Domáci Severného vetra hovorili, že zima v tom roku bola veľmi mierna. Ale dcéra Južného vetra ľadovatela. Sediac v chladnom, premrznutom dome bez ohňa, žalostne plakala, a nocou, líhajúc si vedľa muža, tuhla od zimy.
Jedného dňa, ako zvyčajne, vyšla z domu aj osady k pobrežiu – na kraj prílivu. Vzala svoj nožík a kúsok dreva – žltého cédra, a vyrezala žltú kačku. Keď ju dokončila, povedala: ,,Plávaj do krajiny môjho otca a porozprávaj mu, čo sa so mnou v týchto krajoch deje.“
Tu sa drevená kačka premenila na živú a odplávala.
A tu jedného rána Južný vietor so ženou, sediac pred svojim domom, uvideli, že k nim po vode pláva kačka. Tá im hovorí: ,,Zamrznutý vyhnal tvoju dcéru v novolunie! Zamrznutý vyhnal tvoju dcéru v novolunie!“
Vtedy Južný vietor povedal svojim synom: ,,Vydajte sa na sever a priveďte naspäť vašu sestru z domu vládcu Severného vetra!“
Ako prvý sa vydal na cestu Horský dažďový vietor; poletel na sever a premenil sa na veľký dažďový oblak. No nepreletel ani polovicu cesty, keď zadul silný Severák a rozohnal všetky oblaky. Jeho sestra, sediaca pri dome, videla ako sa približuje, a horko zaplakala, keď ustúpil.
Vtedy vládca Južného vetra poslal svojho druhého syna, ktorý sa vydal na sever, ale aj jeho prinútil Severák vrátiť sa z polcesty naspäť. Jeho sestra horko zaplakala: ,,Ach, braček môj milovaný! Aj teba odtiaľto vyhnali!“
Vtedy sa vládca Južného vetra obrátil k tretiemu synovi: ,,Choď teraz ty, syn môj!“
Vyšiel z domu Dážď pod kolenom a prešiel kusisko cesty, keď z plných síl zadul Severák, všetko zamrzlo a on musel ustúpiť. Ešte žalostnejšie zaplakala jeho sestra: ,,Ach, braček môj milovaný! Tak aj teba odtiaľto vyhnali!“
Vtedy otec povedal svojmu poslednému synovi: ,,Choď na sever, syn môj najmladší, a priveď odtiaľ svoju sestru!“
Presne o polnoci sa Dážď za horami vydal na cestu na sever, premeniac sa na dlhý oblak s ostrými koncami. Severný vietor začal fúkať z plných síl, aby ho odohnal, fúkal silnejšie a silnejšie, no nemohol Dážď za horami odohnať. Vďaka svojej ostrej hrane sa prevalil cez všetky hory a pomaly sa prebíjal na sever. A jeho sestra horko plakala od strachu, že aj jeho Severák zastaví a vyženie späť. Bola si istá, že ak sa to stane, čoskoro zahynie uprostred ľadových krýh.
Pomaly, s prestávkami, Dážď za horami sa prebíjal vpred. Nakoniec prišiel k príbytku Severného vetra. Severák pochopil, že prehral, a prestal fúkať. Vtom prileteli ostatní bratia a roztopili ľady. Dom Severného vetra sa zatopil dažďovými prílivmi. Švagriná, plávajúca na hladine vody, zakričala na dievčinu: ,,Vezmi ma so sebou, sestrička, inak tu zahyniem!“
Dcéra vládcu Južného vetra vzala kúsok ľadovej kryhy a položila ju na svoje pravé bedro – od tých čias sú u všetkých žien studené nohy. Keď sa už takmer všetky ľady roztopili, Severný vietor povedal bratom: ,,Vezmite si svoju sestru a nikdy viac sa sem nevracajte!“
,,Vezmeme ti dva mesiace z tvojich šiestich“, povedali bratia, ,,tak, aby si mal iba štyri.“
Severný vietor mlčal.
,,Inak s tebou skončíme hneď teraz tu, na mieste!“
Severáku nezostávalo nič iné, iba súhlasiť. Preto sa zima ťahá iba štyri mesiace a zvyšných osem mesiacov si vládcovia troch vetrov podelili medzi sebou rovnakým dielom.
A tak sa štyria bratia a sestra vybrali domov. Otec bol šťastný, že znova uvidel svoju dcéru. Pozval všetkých susedov, aby s nimi oslávil dcérin príchod a porozprával im, akým nebezpečenstvom dcéra prešla pri Severáku: ,,Moja dcéra bola v takom nebezpečí, že som musel poslať svojich synov, aby mi ju priviedli späť. Moji synovia sa bili s ľuďmi Severného vetra a nakoniec predsa len zvíťazili. Moji synovia vzali Severáku aj dva mesiace a nechali mu iba štyri.“
,,Tak nech si každý z nás vezme po tri mesiace!“, navrhol Západný vietor. ,,Tak budú u Severného vetra tri mesiace v zime, Južný vietor dostane tri mesiace v jeseni, ja dostanem tri mesiace v lete, a východný vietor – tri mesiace na jar.“
Vládcovia súhlasili. Od tých čias na každé obdobie roka pripadajú tri mesiace. Táto nová dohoda bola lepšia ako predchádzajúca.
Traja vládcovia sa vybrali k Severnému vetru a predložili mu svoj návrh. Severák súhlasil, a odvtedy tento dohovor medzi štyrmi vetrami platí dodnes. To je všetko.
ВАХТИНА, Н. Б; РОМАНОВОЙ, О. И. 1997. Мифы, сказки и легенды индейцев: Северо-западное побережье Северной Америки. Москва: Издательская фирма «Восточная литература» РАН, c. 127 – 130.
Preklad: Sonka Valovič Sazama.
