Ilustračný obrázok: Pixabay
Korjacky folklór (Kamčatka) s naratívom stvoriteľského rodokmeňu, zapísaný v roku 1901 ruským antropológom V. I. Jocheľsonom, preložený z anglického originálu Creator and Miti, pre slovenské publikum prvýkrát.
Bolo to v čase, keď žil Sebatvorca, otec Stvoriteľa. Jeho ženu volali Hannah. Vtedy sa Veľký Havran práve narodil. V lete prichádzali obyvatelia z rovín k Sebatvorcovi a na jeseň sa vracali domov Počas leta sa Sebatvorca so svojimi ľuďmi plavil po mori na lodi z jeleních koží. Ulovili veľrybie mláďa, odniesli ho domov, rozdelili medzi sebou rovnakým dielom a zvyšok odniesli do spoločnej komory.
Keď prišla jeseň, Sebatvorca začal oslavovať Veľrybí sviatok. Ale nemohol poslať späť všetky veľryby, jedna z nich nechcela odísť. ,,Zomrieme“, povedal Sebatvorca. Spolu so ženou opustili svoj podzemný dom a utiekli, pričom syna nechali samého a do rúk mu vložili luk. Sebatvorca mu odložil aj kus mäsa z horského barana, do ktorého zapichol jeden šíp a povedal: „Keď chlapec vyrastie a začne veci chápať, nech vidí, ako sa pomocou šípov dostať k potrave.“
V tom čase opustil domov aj Súmrak. Ani jemu sa nepodarilo poslať späť všetky veľryby, jedna z nich nechcela odísť. U tohto muža bola malá dcéra Miti, ktorá sa ešte len narodila. Odišiel z domu a dcéru nechal úplne samu. Vedľa nej položil uškrteného svišťa so slučkou okolo krku a povedal: „Keď dievča vyrastie a začne veci chápať, nech vidí, ako sa pomocou slučky dostať k potrave.“
Keď Veľký Havran vyrástol a dosiahol vek chápania, rozhliadol sa a uvidel luk a kus mäsa so zapichnutým šípom. Pomyslel si: „Toto musí byť jedlo.“ Začal jesť a cítil sa dobre. Potom vyšiel von a prešiel okolo domu. Kúsok od domu uvidel horskú ovcu, zdvihol luk, vystrelil šíp, zabil zviera a vzal ho domov.
Keď Miti vyrástla a dosiahla vek chápania, rozhliadla sa a uvidela svišťa uškrteného slučkou okolo krku. Pomyslel si: ,,Toto musí byť jedlo.“ Začala jesť a cítila sa dobre. Potom vyšla von a prešla okolo domu. Kúsok od domu uvidela sysľa, nastavila slučku, syseľ padol do nory, vzala ho domov, stiahla z kože a zjedla.
Jedného dňa Veľký Havran lovil horských baranov a našiel podzemné obydlie, z ktorého vychádzal dym. Vošiel dnu a uvidel Miti.
„Myslel som si, že som jediný človek na zemi.“
Odpovedala: ,,Tiež som si myslela, že som jediný človek na zemi.“
„No, poďme spolu žiť, budeš mojou ženou.“
Odpovedala: „Dobre, poďme žiť spolu, budeš mojím mužom. My dvaja sme na zemi úplne sami.“ Keď sa stala jeho ženou, povedal jej: „Choď von, leží tam horský baran, ktorého som zabil, stiahni ho z kože.“ Vyšla von, našla zabitého horského barana, pokúsila sa z neho stiahnuť kožu, ale nepodarilo sa jej to, pretože nevedela, ako na to. Veľký Havran vyšiel von a ukázal jej, ako sa to robí. Tak žili. On odchádzal na poľovačku, ona zostávala doma.
Miti čoskoro počala a porodila syna, ktorého nazvali Ememkut. Čoskoro sa im narodila aj dcéra menom Yineaneut. Hneď po narodení ju preniesli do podzemia. Ememkut nevedel, že má sestru, ale Miti povedala svojej dcére, že má brata.
Keď sa Ememkut stal mužom, začal chodiť na lov a každý deň zabíjal jelene. Jedného dňa sa vracal z poľovačky, keď uvidel malé podzemné obydlie. Vošiel doň a uvidel tam mladé dievča. Bola to Yineaneut.
Poobzeral si dievčinu a povedal: „Ako dobre, že som ťa našiel. Hneď teraz si ťa vezmem za ženu.“
Odpovedala: „Nesmieš si ma vziať. Som tvoja sestra.“
Ememkut sa však zasmial: „Nemám sestru. Rodičia mi nikdy nepovedali, že mám sestru. Kto je tvoj otec?“
,,Môj otec je Veľký Havran a moja matka je Miti“, povedalo dievča.
„Môj otec je Veľký Havran a moja matka je Miti“, povedal Ememkut, „a preto klameš. Moji rodičia by mi povedali, keby som mal sestru. Vezmem ťa odtiaľto preč.“
Ememkut sa oženil s Yineaneut a vzal ju domov.
Doma mu rodičia vyčítali: ,,Prečo si si vzal svoju sestru?“
,,Keby som mal sestru, varovali by ste ma, aby som sa jej nedotýkal, ak ju stretnem na love.“ Ememkut sa nehneval na svojich rodičov, ale so svojou sestrou žil ako muž naďalej.
Keď prišlo leto, pastieri jeleňov z dolného toku rieky prišli na člnoch vyrobených z koží a pristáli neďaleko Havranovho domu. Mali tiež ženu menom Yineaneut. Jej manžel sa volal Veľký Kamak. Yineaneut z dolnej zeme išla zbierať bobule. Aj dcéra Veľkého Havrana išla zbierať bobule. Obe sa stretli a dali sa do reči.
,,Kto si?“, pýta sa Havranova dcéra.
,,Ja som Yineaneut“
,,Aj ja som Yineaneut. Môj brat Ememkut si ma vzal za manželku. Neboli tu žiadni iní ľudia. Videl ma a tak ma vzal so sebou.“
A môj manžel sa volá Veľký Kamak“, vraví druhá žena.
Havranova dcéra povedala: „Vymeňme si manželov. Ty pôjdeš do môjho domu a ja pôjdem do tvojho. Hanbím sa, že žijem so svojím bratom a Ememkut sa hanbí žiť so mnou.“
„Bude mi ľúto opustiť svojho manžela.“
,,Prečo by ťa to mrzelo? Aj ja mám manžela, vezme si ťa a ty budeš mať dobrého muža.“
A tak si obe ženy vymenili manželov. Yineaneut z dolnej zeme prišla k Ememkutovi a povedala: ,,Tvoja Yineaneut ma stretla a povedala: Choď a zaujmi moje miesto, môj brat si ťa vezme za ženu.“ Ememkut súhlasil oženiť sa s ňou.
Ememkutova Yineaneut prišla za Veľkým Kamakom a povedala: „Poslala som tvoju Yineaneut k Ememkutovi a teraz budem tvojou ženou.“
Veľký Kamak odpovedal: ,,Tvoji rodičia môžu byť proti a nebudú ťa chcieť pustiť.“
,,Budú šťastní“, povedala dcéra Veľkého Havrana. Veľký Kamak súhlasil oženiť sa s ňou.
A Ememkut žil s manželkou Veľkého Kamaka. Ľudia z dolnej zeme zostávali blízko Stvoriteľa celé leto. Keď prišla jeseň, odplávali domov. Ememkut teraz žil veľmi dobre. V lete prichádzali obyvatelia z rovín k Stvoriteľovi a na jeseň sa vracali domov. To je všetko.
[1] JOCHELSON, W. 1905. The Koryak. Religion and Myths. New York: Leiden, s. 159 – 161.
Preklad: Sonka Valovič Sazama
