Sme dosť zrelý národ na to, aby sme sa nenechali eliminovať globalizmom?

Nedávno som čítal krátky komentár v ktorom sa písalo, že sme národ bez vlastných elít, skutočnej hrdosti, kultivovanosti, vízie národa, majúca hlboko zakorenenú potrebu ovládania a manipulovania. Nie som si istý či tento národ je zrelý na to, aby si sám inteligentne vládol. Nikoho nemôžeme prinútiť, aby bojoval so slovenskými veternými mlynmi. Ale stále dúfam, že sa nejakí rytieri nájdu a vybojujú si svoju bitku a národ dozreje. Potrebujeme čas. Dlhý čas.

Ako to teda s nami vlastne je?
Zaujalo ma stanovisko môjho priateľa analytika globálnych trendov, ktorý mi napísal, že naše dejiny možno vidieť ako pohár poloprázdny, aj poloplný. Keď porovnáte stav dnešného Slovenska so susedným Maďarskom, tak sme vyspelá europska demokracia, keď so susedným Českom alebo Rakúskom, tak stále zaostávame. Ale keď porovnáme, kde boli Slováci pred 100 rokmi, keď sa celá Slovenská inteligencia aj s pôrodnými babicami dala obrazne povedané spočítať na prstoch dvoch rúk s dneškom, keď má VŠ vzdelanie pomaly každý druhý dospelý Slovák, tak je to rozdiel.

Iste, kvalita toho nášho VŠ vzdelania je v zásade mizerná, ale tisíce a tisíce mladých Slovákov majú aj kvalitné vzdelanie z najlepších európskych a amerických univerzít, a aj niektoré z tunajších fakúlt majú pomerne slušnú, aj keď nie špičkovú úroveň. Len na spoločnosti ako celku to veľmi nevidno, možno aj preto, že tí najlepší zväčša odchádzajú a politickú kariéru tu robia tí priemernejší, zato niekedy všetkého schopní ľudia.
Na kultúrne dozretie by to asi chcelo ešte pár generácii života v mieri a slobode.

Len sa obávam, že tých pár generácii pokoja a slobody už od dejín nedostaneme. Napríklad v dôsledku klimatickej krízy, ktorá tento svet zomelie ako mlynček na mäso.

Na základe vlastných skúseností môžem konštatovať, že schopní aj múdri ľudia u nás sú a myslím, že ich nie je málo, len ich „pseudoelita“ vytlačila z verejného života.

Dušan Piršel

V komentári Dušana Piršela je teraz veľa námetov na zamyslenie, no ako na najnaliehavejší sa zameriam na otázku kvality vzdelania. Zo starých čias som bol zvyknutý, že absolventi vysokoškolského štúdia sú samostatne mysliace bytosti. Dokonca naučené niesť zodpovednosť za svoje výroky a názory, vedieť ich obhájiť. Nemôžem nazvať elitou ľudí, ktorí len presne vedia, ktorý je politicky korektný postoj a vedia ho veľmi presne opakovať, doslova ako pokazená platňa, bez ohľadu na protiargumenty.

Nastrašili nás pandémiou a celá „elita“ bola ako na povel v panike. Nastrašili nás Putinom a celá elita je na povel ochotná zničiť prácu niekoľkých generácií. No zdá sa, že najväčší strašiak sú „klimatické zmeny“.

Nuž, načrime trochu do vedomostí zo školy a skúsme si predstaviť, aké extrémne klimatické podmienky Zem prekonala v svojej geologickej histórii. Spomeňme si na horúce druhohory, ale napríklad aj desaťtisíce rokov dlhú dobu ľadovú. Napriek tomu sme ako ľudstvo tu. Máme sa báť zmeny priemernej teploty o dva stupne za sto rokov?

Veď aj dnes ľudia žijú vo vyprahnutých končinách Afriky a Austrálie, kde prší sotva raz za rok. Ale prežijú aj za polárnym kruhom, kde je len pár dní v roku nad nulou. Všetko, čo je k tomu treba, je vedieť sa prispôsobiť prírode a spolupracovať.
Takže nie klimatické zmeny, ľudstvo ohrozuje konzumný, hlúpy a sebecký spôsob života.
Musíme s tým prestať. A prví sa musia obmedziť tí, čo konzumujú najviac a prejavujú najviac sebectva. Lenže práve oni ako pokazená platňa opakujú: „My nič, to klimatické zmeny.“