Buď dobrá ku nám
Buď dobrá ku nám, pani Náhoda,
ty najmocnejšia v neúprosnom čase.
Mece sa v triaške strelka na kompase
a nikto nevie, kde nás vylodia.
My by sme chceli, pani Náhoda,
na kôrke chleba verše písať zase,
veď vždy sme boli verní skromnej kráse
a vedeli sme, že sa neoddá
koristiť viacej, ako k žitiu stačí.
Dožič nám teda, ako po veky,
zas piesne púšťať vetrom na salaši,
hojiť si rany slovom útechy,
počúvať z húštin starý štebot vtáčí
a vyčkávať ťa lepšiu pod strechy.
Báseň vyšla v zbierke: 111 slovenských sonetov; Kruh milovníkov poézie; Slovenský spisovateľ, 1979
Pridaj komentár