Pri počúvaní hudby, najmä klasickej, sa moja pozornosť upriamuje nielen na samotnú melódiu, ktorá je zvyčajne hlavným lákadlom, ale, zvlášť pri opakovanom počúvaní, aj na drobné detaily. Môže to byť jediný takt alebo krátky hudobný oblúk – niečo, čo zarezonuje nielen s uchom, ale aj s podvedomím, ktoré v určitom okamihu skladby si vyberie zopár nôt či fragment melódie a núti ma sa pri tom pristaviť. Hudba je plná čarovných nuancí.
Baví ma tiež porovnávať rôzne prevedenia jednej skladby, pretože každý interpret jej dáva vlastný charakter. Niekto je dynamickejší, iný viac emocionálny, ďalší detailista. Pri Paganinim, ktorý napísal šesť husľových koncertov, je mojím favoritom Koncert pre husle č. 1, D-dur. Pre potešenie som napríklad porovnávala hru Salvatore Accarda s Hilary Hahn. Pri ďalšom hľadaní som narazila na Augustina Hadelicha – nemeckého huslistu s talianskymi koreňmi. Krásna, čistá, technicky brilantná hra aj v najrýchlejších pasážach Paganiniho koncertu č. 1.
Hadelichov príbeh robí jeho výkon ešte pôsobivejším. Vo veku 15 rokov totiž mladý, talentovaný huslista utrpel vážne popáleniny tváre a rúk pri požiari na rodinnej farme. Podstúpil rekonštrukčnú chirurgiu a dodnes má viditeľné jazvy na tvári. Potreboval dlhú rekonvalescenciu a špeciálne rehabilitačné cvičenia na prsty, aby obnovil ich citlivosť a obratnosť. Po úraze rúk nehrá „silou“, ale premyslenou ekonomikou pohybu, pedagógovia ho údajne uvádzajú ako príklad toho, že špičková technika nemusí znamenať fyzickú „dokonalosť“, ale schopnosť adaptovať sa a efektívne vyriešiť limity. Sám o úraze hovorí skôr vecne, ako o udalosti, ktorá ho určite ovplyvnila, ale nedefinuje jeho identitu hudobníka. Hrať potreboval, chcel a napriek úrazu sa mu podarilo nielen sa k husliam vrátiť, ale vybudovať si jednu z najvýraznejších husľových kariér dneška. Jeho hra je dôkazom nielen technického majstrovstva a emocionálnej hĺbky, ale každý jeho tón je tiež výsledkom tŕnistej cesty po jeho zranení.
V Hadelichovom tóne pri hre Paganiniho koncertu rezonuje všetka tá pokora, vnútorná sila a absolútne sústredenie, ktoré musel vynaložiť na návrat na pódium. Práve to sú tie skryté ozveny. Momenty, ktoré nás podvedome chytia a prinútia pristaviť sa.
Slávka
Pridaj komentár