Čas adventu, keď sa na chvíľu zastaví náš každodenný kolotoč, nám dáva príležitosť zamyslieť sa nad hlbším zmyslom nášho života a uvedomiť si, že kolotoč, hoci sa krúti závratne rýchlo, sa nehýbe z miesta. Mali by sme preto pozdvihnúť zrak od bežných starostí k tomu čo nás presahuje a dodáva zmysel prekonávať útrapy.
V hektickej dobe, keď kvantita nahrádza kvalitu, umelosť umenie, pretvárka lásku, je možnosťou oslobodiť sa od prízemnosti bežných pletiek, hnevu a frustrácie, ktoré sa nazbierali počas roka, hľadať pokoj, pokoru a nachádzať radosť v tom, čo je pre nás dôležité a dáva nám zmysel existencie.
Hľadať čo nás spája, nie čo nás rozdeľuje. Nájsť schopnosť odpustiť a túžiť po milosrdnosti. Nájsť silu uveriť, že nádej žije a že sme silnejší, odolnejší než si myslíme.
Bez pokory k sebe, k svojim zlyhaniam a možnostiam, narcizmus človeka rastie do závratných výšok a praská, zanechávajúc dušu v prázdne. Odložme teda volanie pýchy, doprajme svojej duši mier a skúsme sa poobzerať, či niekde uvidíme svietiť hviezdu nádeje.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka
Pridaj komentár