Ilustračný obrázok: Pixabay
O pár dní sa skončí predvianočný zhon, nakupovanie, upratovanie, vypekanie koláčikov a chystanie dobrôt. Na krátky čas sa stretnú rodiny, sadnú si spoločne za sviatočný stôl a budú sa tešiť zo svojej prítomnosti. Na Štedrý deň a večer dodržiavajú mnohé zvyky, bez ktorých si tento deň ani nevedia predstaviť. A mnohí si ani neuvedomujú, že nemajú nič spoločné s kresťanskou tradíciou slávenia Vianoc narodením Ježiša Krista, pripomenutím si narodenie dieťaťa, ktoré kresťania označujú ako Svetlo sveta.
V mnohých dedinách a nielen na východe Slovenska sa Štedrý deň nazýva Kračún.
Toto pomenovanie je starým názvom sviatku Zimného slnovratu v Slovanskej kultúre, ktoré sa zachovalo aj v kresťanskom ponímaní Vianoc.
Zimný slnovrat má v Slovanskej kultúre veľký význam, je to oslava znovuzrodenia slnečného boha Dažboga Svarožica. Oslava nového života a svetla, ktoré dáva Slnko.
Dažbog sa znovu zrodí na úsvite nového dňa, po najdlhšej noci v roku. Postupne naberá silu a vo sviatok Letného slnovratu je na jej vrchole. Jeho sila postupne slabne a práve v noc Zimného slnovratu zomiera, aby sa s prvým slnečným lúčov vo východe slnka opäť narodil.
Náš Štedrý večer je oslavou tejto zvláštnej noci, keď medzi úmrtím a narodením Dažboga panuje chaos. Aj v minulosti sa slávila podobným spôsobom. Možno by sa mali ľudia zamyslieť odkiaľ pochádza zvyk jedenia oblátok s medom, ale aj prestieranie jedného taniera navyše. Prečo sa v toto obdobie piekli koláče v tvare kruhu, symbolu slnečného kotúča.
Oblátky s medom symbolizujú hojnosť jedla a obradné pečivo a med, ktoré Slovania obetovali svojim bohom.
Horiace sviece… V noc Zimného slnovratu, v čase, keď vládne chaos, ožívajú a preberajú moc nad svetom rôzne bytosti, najmä tie zlé a proti nim sa ľudia chránili svetlom, keď obradne pálili kmeň stromu, ktorý bol určený na túto príležitosť a dnes ho nahradili malé plamienky sviečok
Tanier navyše… V túto noc blúdili tmou aj duše zomrelých predkov a Slovania verili, že ich môžu prísť navštíviť v podobe neznámeho pútnika a preto im chystali pohostenie.
Mnoho iných zvykov pretrvalo dodnes. Umývanie sa a kropenie čistou vodou, ktoré znamenalo rituálnu očistu a zdravie a silu po celý nasledujúci rok. Ozdobovanie príbytkov imelom, ktoré mnohé národy a aj Sloveni považovali za magickú bylinu a dodnes sa požíva v ľudovom liečiteľstve ako prostriedok proti neplodnosti.
Po sviatku Kračúna nasledoval sviatok Ovseňa, keď sa ľudia a obradne obsýpali obilím, čo malo zabezpečiť bohatú úrodu v nasledujúcom roku. Z detstva si pamätám ako starý otec dával obilie, ktoré bolo v ošatke na štedrovečernom stole zvieratám. Aj ja tento zvyk dodržiavam. V dnešnej dobe tento zvyk nahradilo vzájomné obdarovávanie sa.
Sviatok Koľady… Konali sa sprievody, so slnečným symbolom, v tvare svargy, ktorý symbolizuje štyri živly a ľudia spievali oslavné piesne a modlitby. Aj dnes chodia po dedinách a mestách koledníci, ale spievajú kresťanské koledy.
Posledným sviatkom Zimného slnovratu bol Ples. Konali sa zábavy v zvieracích maskách, ktoré dnes poznáme ako zábavy vo fašiangovom období.
Kresťanská cirkev nedokázala potlačiť tieto naše pradávne zvyky aj keď ich zakazovala a tvrdo trestala. Postupne ich prevzala za svoje ako mnoho iných a prisvojila si ich, aj keď s narodením Ježiša nemajú nič spoločné. A tak ich mnohí dodržiavajú a ani netušia aký majú pôvod, alebo čo znamenajú.
V predvianočnom ošiali, ktorý nám v dnešnej dobe ponúka konzum, zabúdame na pôvodný význam nielen Zimného slnovratu a kresťania Vianoc, ale aj na dôležitosť duchovného sveta a prírody okolo nás. Zabúdame na to, kým v skutočnosti sme, akú máme kultúru, tradície.
Možno by sme sa mali práve v tento čas zamyslieť nad tým, čo je pre nás dôležité, čo nám dáva silu a vnútornú rovnováhu. Mali by sme zamyslieť nad vzťahmi s blízkymi a priateľmi.
Čas Zimného slnovratu by mal príležitosťou nechať v sebe zomrieť starého nedokonalého človeka a nechať znova narodiť toho lepšieho, načerpať životodarnú silu, energiu a radosť zo života, ktoré nám pomôžu zlepšovať svet okolo nás.
Prajem všetkým pokojné prežitie Zimného slnovratu a Vianoc.
Devana
