Ilustračný obrázok: Pixabay
Čukotský folklór (Čukotský polostrov) s naratívom vzniku skaly Ravykvyn v blízkosti Inčounu na brehu Čukotského mora (asi 25 km od Uelenu, najvýchodnejšieho osídleného miesta RF), zapísaný v roku 1971 sovietskym lingvistom I. V. Polomošnovom, preložený z ruského originálu Нешкерультын и Кайом, pre slovenské publikum prvýkrát.
Na brehu mora sa hrali dvaja inčounskí bratia – starší Kajom a mladší Neškeruľtyn. Mladší brat sa hral s prakom, no nedarilo sa mu streliť kameň tak ďaleko ako by chcel. Nakoniec ho táto zábavka omrzela.
V tom čase nad nimi lietal kormorán. Neškeruľtyn natiahol prak a zamieril. Ale starší brat nechcel nahnevať vtáka, no mladší brat ho nepočúval a vystrelil kameňom. Nahneval sa kormorán, zletel nižšie k zemi, priamo k chlapcovi. Chlapec zahodil prak a rozbehol sa preč, no kormorán ho schytil a vyletel s ním vysoko nad more, až priletel k svojmu hniezdu.
Rozbehol sa Kajom za kormoránom, no ten sa mu stratil aj s bratom v diaľke.
Kormorán priletel do hniezda, pustil chlapca, ktorý spadol rovno medzi mláďatá a hovorí: ,,Pozrite, akú rybku som vám priniesol k obedu.“
Pozerajú vtáčatá na chlapca a hovoria: ,,To nie je rybka, ale akési čudo.“
,,Nie čudo“, opraví ich otec, ,,ale človek, ktorý ma chcel zabiť prakom.“
Nahnevali sa vtáčatá, našuchorili perie, roztiahli krídla, oči sa im podliali krvou.
Naľakal sa chlapec, bráni sa pred zobákmi, až vypadol z hniezda rovno do mora. Premenil sa na rybu a rýchlo plával k rodnému brehu. Keď nevidel kormorána, zaradoval sa a vyplával na breh. Tu však z ničoho nič letí nad ním kormorán. Chlapec sa od zľaknutia premenil na skalu.
A od tých čias tu stojí oddelená skala Ravykvyn, na ktorú starí ľudia, ukazujúc na ňu, napomínajú všetky neposlušné deti.[1]
[1] МЭН’ИН ЫНАНАРМАН’ВАЛЬЫН, Н. 1974. Кто самый сильный на земле. Магадан: Магаданское книжное издательство, с. 40 – 41.
Preklad: Sonka Valovič Sazama
