Protirečivá jednota celoúniového a národného

Nadpis je zovšeobecnením mojich skúseností, hlavne zato, že som sa zaoberal ekonomickou analýzou mnohých krajín; ich optimálnym fungovaním. Totiž v roku 1988 európske vlády vytvorili Delorsov výbor, ktorý mal preskúmať problém ekonomickej a monetárnej únie. Delorsova správa vyústila do Maastrichtskej zmluvy o EÚ a vzniku EÚ v novembri 1993.

Bolo prijatých 5 maastrichtských kritérií. Opierali sa o HDP, iba finančný a zlý ukazovateľ. O protirečivosti jednoty EÚ hovorí aj vystúpenie Veľkej Británie z EÚ.

Čitateľ si iste uvedomil doterajšie rozdielnosti ekonomického fungovania ekonomík EÚ. Krajiny mali rôznu ekonomickú silu, rôznu veľkosť, a napr. Belgicko je kráľovstvom a Luxembursko veľkovojvodstvom. Už z tohto vyplynula potreba novej adekvátnej ekonomickej politiky.
Náročnosť vyplynula aj z počtu (množstva) národov, ktoré sa stali členmi EÚ. Nedávno sme zistili, že bol problém s uhlím (Poľsko, Česko) ale aj či je Poľsko právny štát a dnes je to ešte problém plynu, ropy, inflácie (chrlenie papierových platidiel problematickej hodnoty), či všeobecne problém energií. Spoznali sme priam veľa protirečivostí, najskôr Poľsko a Česko a teraz napr. rôznym riešením problému s plynom v Maďarsku a u nás. Upozornili na to už viacerí autori. Vraj prečo ustúpil p. predseda E. Heger a nespojil sa s V. Orbánom.
Vychádzajúc z podstaty, z Maastrichtských kritérií, ktoré indikujú potrebu utvoriť relatívne rovnocenné podmienky realizácie členov spoločenstva na novej vyššej úrovni a získať tak základňu pre perspektívne fungovanie úplne rovnocenných podmienok realizácie členov spoločnosti, spoločenstva, čaká nás veľa práce. Keď tieto procesy prebiehajú v rámci jednonárodného spoločenstva (ako bolo Nemecko), dotýkajú sa v ekonomickej oblasti problematiky optimálneho pôsobenia, fungovania modelu danej spoločenskej sústavy (kapitalizmu), jeho spoločenskej ekonomiky.

V EÚ sa ukázali najrôznejšie disproporcie, a na Slovensku sme očakávali rozvoj Slovenska, chceli sme výraznejšie formulovať problémy plnšieho, racionálnejšieho využitia zdrojov rastu Slovenska v záujme efektívneho vývoja hospodárstva krajín EÚ; našej pracovnej sily, našej pôdy a nášho kapitálu. 
Začal sa však vyhraňovať problém vzťahu celoúniového a národných vzťahov, menovite ekonomických. Mali sme čakať aj mimoriadne závažné praktické dôsledky riešenia; problém, ktorý ukázal presahovanie cez hranice, čo sa ukázalo ako aktuálne a dôležité.
Totiž problém vzťahu celoúniového a národného je objektívne (vyjadrené aj Maastrichtskými kritériami), alebo stal sa, determinovaný viacnárodnou skladbou nového spoločenstva.

Teda protirečivá jednota celoúniového a národného objektívne pôsobí aj v podmienkach EÚ. Jej kvalita je nová a iste neantagonistická.

Ekonóm by sa nemal nezaoberať problémami, ktoré súvisia s existenciou a prekonávaním protirečivej jednoty celoúniového a národného. Pri skúmaní a riešení uvádzanej protirečivej jednoty sa musia uplatniť prísne vedecké postupy a súčasne byť aj objektívny.
Ekonóm musí hovoriť o ekonomickej rovnoprávnosti.  Ekonomickým zmyslom EÚ, ako to plynie z maastrichtských kritérií, je utvoriť relatívne rovnocenné podmienky realizácie členov európskej spoločnosti, ľudí a to na vyššej úrovni a získať tak základňu pre perspektívne úplné rovnocenné podmienky realizácie členov, ľudí, spoločnosti EÚ. V tomto záujme sa musia riešiť problémy vymedzenia, dynamiky a fungovania tohto nášho modelu.

V podmienkach viacnárodného spoločenstva sú však uvedené procesy objektívne spojené s určitými osobitosťami. Napríklad v ekonomickej oblasti musíme nevyhnutne skonštruovať model spoločenskej ekonomiky a najmä voliť mechanizmus jeho fungovania s ohľadom na 27 štátov, teda národnopolitické oblasti, na podmienky ekonomického rozvoja a vôbec ekonomiky týchto národnopolitických oblastí, na špecifické celoúniové podmienky (bude integrovaná?).

Celoúniové sa v takto chápanej protirečivej jednote chová ako celoúniové, reprezentuje, zvýrazňuje záujmy celej oblasti EÚ, záujmy čo najracionálnejšieho a najintenzívnejšieho utvárania relatívne rovnocenných podmienok realizácie členov, ľudí spoločnosti na novej , vyššej úrovni oproti stavu pred EÚ. Takýto aspekt fungovania som chápal, že vyjadria Maastrichtské kritériá, zmluvy. V ekonomickej oblasti som preto chápal, že sa bude požadovať čo najracionálnejšie využitie zdrojov rastu, ktorými EÚ disponuje.

Národné, z môjho pohľadu, vystupuje ako organická, relatívne samostatná častica celoúniového, ohraničená rozmermi národnopolitickej oblasti (štátu).

A práve tu by sme mali vidieť neantagonistickú protirečivosť národného vo vzťahu k celoúniovému. Pri správnom vymedzení a chápaní by malo pôsobiť ako dynamizujúca sila. Vedie k hľadaniu, odhaľovaniu národných zdrojov rastu (my poľnohospodárstvo a lesníctvo), čím sa ovplyvní využívanie všetkých celoúniových zdrojov rastu.

Záver

V tejto úvahe som zvýraznil protirečivú jednotu celoúniového a národného, teda  to, že čo je výhodné pre celú EÚ, malo by byť výhodné aj pre národnopolitické oblasti všetkých štátov EÚ.
To podľa mňa determinuje vývoj národnopolitických oblastí v smere, ktorý som formuloval v téze utvárania relatívne rovnocenných podmienok realizácie jednotlivých členov, ľudí v priestore EÚ.

Inými slovami, protirečivá jednota celoúniového a národného sa neuspokojuje iba deklarovaním tézy: čo je výhodné pre úniu, musí byť výhodné aj pre národ.
Malo by platiť aj to, že čo je výhodné pre národ, malo by byť výhodné aj pre celú Úniu, pre celú spoločnosť. Vyplýva to z vedy, z mnohoregionálneho optimalizačného input/output modelu.

V ekonomickej oblasti to predovšetkým znamená využitie zdrojov rastu národnopolitickej oblasti (napr. Slovenska).
Ekonomicky odborne, systém bude optimálne fungovať, iba ak jeho podsystémy majú plne využité svoje zdroje práce, pôdy a kapitálu.