Obrázok od Jose Conejo Saenz z Pixabay
Podnetom k úvahe mi bol zarážajúci mail, ktorý som dostal a uvádzam ho v závere. O ekonomických problémoch EÚ už písalo veľa autorov, hlavne v denníkoch či médiách vôbec.
Vrátim sa k tvrdeniu profesora J. Stiglitza, nositeľa Nobelovej ceny, ktorého som citoval v minulej úvahe, ktorý významne ovplyvnil ekonómiu, a ktorý hodnotí ekonomickú pozíciu Európy inak ako MMF a iste viacero čitateľov dostalo mail, ktorý uvádzal jeho hodnotenie situácie v Európe, citujem :
„Východná Európa je minimálne dvakrát chudobnejšia, než by bola, keby nevstúpila do EÚ. Toto je krutá rana pre najväčší úspech globalizmu a neoliberalizmu – vytvorenie najväčšej samostatnej ekonomiky na svete, ktorá pozostáva z 28 samostatných krajín, z ktorých niektoré majú spoločnú menu. „Východná Európa“ je od začiatku 21. storočia veľkým prepadákom. V súčasnosti platí Západu a hlavne Nemecku 300 – 400 miliárd dolárov ročne,“
V súčasnosti je EÚ presne taká. Západ, ale hlavne Nemecko podpláca miestnu elitu cez európske fondy. Elita prináša štát do EÚ a mení členstvo na absolútne náboženstvo, vrátane represie proti tomu, kto je proti nej.
Ak východná Európa vystúpi z EÚ a zastaví túto obrovskú dotáciu, ktorú vypláca Západ, mohla by byť dvakrát bohatšia. Minimálne!
Tým by sa spoločnosť upokojila a výrazne by sa znížil aj tlak na emigráciu, čo je ďalší spôsob ako ju vysávať. Západ prostredníctvom vyšších miezd odoberá najlepších špecialistov východu, a tým zväčšuje rozdiely.“
uzavrel nositeľ Nobelovej ceny.
Robila Európa chybnú hospodársku politiku?
Dnes sa chcem pozrieť na tieto tvrdenia z inej strany ako minule. Ekonomická veda hlboko opísala fungovanie ekonomiky a dôkladne zhodnotila ekonomickú politiku známu ako protekcionizmus. Neviem, či ju dobre chápu naši politici ale aj politici EÚ. V mnohých úvahách som skôr čítal o protekcionizme ako o negatívnom jave. Je tu globalizácia, ktorá už vstúpila do kritického štádia a vidíme, čo sa deje, že celoplanetárne prebieha proces odľudšťovania ekonomiky, odcudzenia tak vo vzťahu k človeku ako aj k prírode, prišla s tézou opustiť protekcionizmus.
Globalizovaný podnik doslova využíva celoplanetárny priestor, jeho podmienky a faktory (pôda, práca, kapitál), no na druhej strane zhodnocovanie svojho kapitálu podriaďuje svojim partikulárnym cieľom, zisku, egoistickým záujmom.
Protekcionizmus predovšetkým znamená ochranu domáceho hospodárstva. Protekcionizmus je ekonomická teória a politika, ktorá sa zameriava na ochranu domácich priemyslov pred zahraničnou konkurenciou. Cieľom protekcionizmu je teda hlavne podpora domácich výrobcov a odvetví. Vlády môžu používať obchodné prekážky na zvýšenie cien importovaných tovarov a tým zvýhodniť lokálne produkty. To môže viesť k vytvoreniu pracovných miest a udržaniu strategických odvetví v krajine.
Ekonomická politika protekcionizmu využíva:
1) tarify: poplatky na dovoz tovarov, ktoré robia importy menej atraktívnymi pre spotrebiteľov.
2) kvóty: ohraničenia na množstvo tovarov, ktoré môžu byť dovezené do krajiny za určité obdobie.
3) subvencie: finančná podpora domácich výrobcov na zlepšenie ich konkurencieschopnosti.
Veda hovorí aj o tom, že protekcionizmus môže mať rôzne dôsledky, vrátane zvýšenia nákladov pre spotrebiteľov, narušenia medzinárodných obchodných vzťahov a vytvárania napätí medzi krajinami. Na druhej strane však môže priniesť hlavne výhody v podobe udržania pracovných miest a rozvoja strategických odvetví.
Ako som už spomenul, v dobe globalizácie je protekcionizmus prekážkou. Zvýšená integrácia svetových trhov spôsobila, že mnohé krajiny sa snažia nájsť rovnováhu medzi podporou domáceho hospodárstva a udržiavaním otvorených obchodných vzťahov.
Dominujú nadnárodné organizácie.
Protekcionizmus ostáva komplexnou témou v rámci ekonomickej teórie a politiky. Rozhodnutia o jeho uplatňovaní vyžadujú starostlivú analýzu dôsledkov, ba aj vyváženie medzi krátkodobými a dlhodobými cieľmi.
Aby som aspoň čiastočne čitateľovi ilustroval silu ekonomiky Slovenska, ktorá mala byť podporovaná aj po roku 1993, udržovaná a teda aj chránená a mala byť konkurencieschopná tak spomeniem iba niekoľko významných podnikov chemického priemyslu aj vďaka dielu Richard R. Senček, jedného z autorov publikácie Chemický priemysel v zrkadle dejín Slovenska, ktoré boli zničené, rozkradnuté alebo predané, väčšinou do zahraničia:
SLOVCHÉMIA – Trast podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov. Slovnaft Bratislava, Vybudovali 1957-1963, postupne sa rozširoval, v Roku 1978 mal 8173 pracovníkov.
Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave,
Matador v Bratislave,
Benzinol v Bratislave ,
Petrochémia v Dubovej,
Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch,
Chemolak Smolenice,
Považské chemické závody v Žiline,
Slovenské lučobné závody v Hnúšti,
Duslo Šala,
Chemko Strážske,
Fosfa Poštorná,
Chemlon v Humennom,
Chemosvit vo Svite,
Slovenský hodváb v Senici,
Gumárne 1. mája v Púchove,
Gumárne SNBP v Dolných Vesteniciach,
Plastika v Nitre
Nemôžem nespomenúť aspoň dva konkrétne podniky. Ide o úspech spoločnosti Slovenské energetické strojárne akciová spoločnosť (SES a. s.) v Tlmačoch, ktorý bol založený na know-how vysokokvalifikovaných zamestnancov, viac ako 70 ročných skúsenostiach v odbore a na spokojných zákazníkoch na celom svete. SES a. s. patria medzi významných dodávateľov kotlov pre elektrárne, teplárne a spaľovne. Podnik SES, a. s., Tlmače uskutočnil výstavbu elektrárne CTE Máximo Gómez – Mariel na Kube s výkonom 100 MW, realizoval dodávky technológie na modernizáciu bloku B2 v elektrárni Chvaletice v Českej republike a dokončil tepláreň Budapest Erőmű v Maďarsku. Ba skončil aj rozsiahlu denitrifikáciu troch kotlov v elektrárni Třebovice v ČR. Majoritným akcionárom SES, a. s., Tlmače od roku 2017 bola spoločnosť EP Industries.
Dnes 8 000 pracovníkov stratilo prácu.
Druhým podnikom je Slovakofarma Hlohovec. Ochranný krém na ruky – Indulona, bol jeden z prvých slovenských. výrobkov svojho druhu, ktorý sa vyrábal v sterilnom prostredí. Tento fakt stojí za množstvom jeho „zázračných“ účinkov. Len máloktorý výrobok z čias budovania socializmu sa tešil „dobrému zdraviu“ a prežil rok 1990. Ochranný krém na ruky – Indulona, z bývalej Slovakofarmy Hlohovec, to šťastie mal. „Vyrobila si meno, značka sa predávala a aj dnes je pojmom“, myslí si Richard R. Senček, jeden z autorov publikácie Chemický priemysel v zrkadle dejín Slovenska. Krém, ktorý všetci fasovali. Krém, ktorý sa popri industriálnej paste Solvina a ďalšími ochrannými pomôckami „fasoval“ v rámci zabezpečenia ochrany zdravia pri práci vo všetkých veľkých podnikoch a organizáciách si to poistil aj „zázračnými“ vlastnosťami. Okrem medicínskych účinkov ju ľudia využívali aj v domácnostiach na ošetrenie rôznych predmetov, nábytku i topánok.
Ani Slovakofarma už neexistuje.
Záver
Z úvahy vyplýva, že či vyjednávači vstupu dostatočne presadzovali hospodárske záujmy SR v rámci EÚ, či zvážili negatívne dopady vstupu do EÚ, dopadu regulácie a či zosúladili ciele SR s tzv. kohéznou politikou EÚ, ba či a ako prispel k zníženiu ekonomických a sociálnych rozdielov a k stabilizácii ekonomík.
Verím, že viacero čitateľov dostalo mail tohto znenia: V roku 2015 vyhlásil hlavný stratég USA G. Friedmann, že:
- „Európania sú tak hlúpi, a neakcieschopní, že keď im budeme ničiť ich ekonomiku oni nám v tom budú ešte pomáhať.“
- Vojna, ktorú na Ukrajine vyprovokovali USA s cieľom poškodiť ekonomiku Európy a vyradiť tak európsku konkurenciu a zastaviť rýchly rozvoj Ruska z posledných rokov, čoskoro ponesie svoje ovocie.
- Európske firmy bez lacných ruských energií a surovín začnú čoskoro krachovať, čo umožní americkým investorom tieto firmy kúpiť za zlomok ich ceny.
- Až budú v amerických rukách, tak budú sankcie uvalené na dovozy z Ruska zrušené a podniky obnovia svoju výrobu, to však už ale budú zarábať nie pre Európanov, ale pre Američanov.
- Európania tak budú kolonizovaní a zapriahnutí do splácania amerických dlhov, namiesto toho, aby si budovali ten ich sociálny blahobyt. Zdá sa, že plány USA ako poškodiť Európu aj Rusko jednou ranou, vďaka hlúposti a odplatnosti predstaviteľov európskych krajín zatiaľ vychádzajú.“
Tak drastický opis situácie, či stavu EÚ som ozaj nikde nečítal. Text obsahuje i výzvu k určitému konaniu alebo naopak zdržania sa niečoho a výzvy ku sledovaniu faktov. A neviem, či niekto zo stratégov EÚ tieto tvrdenia akceptoval, poopravil, či vyvrátil.
A nezanedbala EÚ poznatky protekcionizmu?
Poskytuje súčasná ekonomická politika SR a EÚ jasný smer a načrtáva merateľné ciele v oblasti ochrany domáceho hospodárstva všetkých členských krajín EÚ, alebo platí to čo vyhlásil americký stratég?
Alebo širšie – musíme si uvedomiť globálne nerovnováhy, úpadok hrdosti a hegemónie EÚ a potrebu pre nutnú zmenu fungovania ekonomík.
Prof. J. Husár
Bratislava, 3/11/2024
Pôvodne vyšlo: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/zvysit-dph-je-najlahsia-cesta-o-rovnovahe-ekonomiky-ani-slovo/
Dodatok – z diskusie pod článkom:
Branislav Čech; 4. novembra 2024 19:06
Vážený pán profesor,
to, čo dnes zisťuje bežná verejnosť aj prostredníctvom mejlov, ktorý ste dostali Vy, tzv. „extrémisti“ resp. „neofašisti“ tvrdili už pred cca desiatimi rokmi. Dokonca, poniektorí vystríhali pred spoločenstvom EÚ, už keď sme tam vstupovali. Nikto žiaľ tieto hlasy „neofašistov“, ktorým záležalo na vlastnom národe a vlasti viac, ako na Európe nebral do úvahy, pretože médiami boli vykresľovaní ako nebezpečné indivíduá, kvôli ktorým by sme boli čiernou dierou Európy.
Veľká väčšina poslancov v Europarlamente (aj v našom slovenskom) je podľa môjho názoru skorumpovaných a nejde im prvotne o zvyšovanie úrovne Slovenska, ale o zárobok. Napíšem už po niekoľký krát – tak ako som písal reakcie na Vaše predchádzajúce články – môže byť akýkoľvek dobrý odborník vo svojom obore (v tomto prípade ekonóm), aj nositeľ Nobelovej ceny…. ak nedodržiava morálne zásady a nechá sa kvôli peniazom alebo vydieraniu zneužiť, nemá tam čo hľadať.
No žijeme v takej „demokracii“, že tí, čo spôsobili Slovensku miliardové škody a sú zodpovední za tisícové straty na ľudských životoch, behajú po slobode. A autor knihy Židokracia, sedí už tretí rok v base, za to že si dovolil v knihe poukázať na historické súvislosti, ktoré spôsobili problémy siahajúce až do súčasnosti – tie, ktoré vlastne riešite vo Vašom článku aj Vy… Problémom nie sú nedostatočne vzdelaní ekonómovia. Problémom je, že hľadia v prvom rade do svojho vrecka.
S úctou,
Branislav Čech
—–
Roman Lindauer; 4. novembra 2024 18:42
Vážený pane profesore,
protekcionismus, který je popsaný ve Vašem článku je děsivou zbraní „starých“ zemí EU oproti „novým“ zemím EU. Je to systém, který chrání domácí trhy před vstupem adekvátních výrobků a služeb, které by svou kvalitu a cenou mohly ohrozit „domácí“ výrobce.
Větší negativní vliv však představuje vlastnictví bankovního sektoru a některých utilitárních podniků zabezpečující veřejné služby, které se v posledních letech přesunulo do zahraničního vlastnictví. Každoročně tak odchází mnoho miliard ve formě dividend a nejrůznějších správních a licenčních poplatků.
Podle mého názoru je třeba se pokusit o narovnání dotační politiky evropských zemí a přestat s asymetrickými hospodářskými pravidly. Je čas na znovuobjevení základních principů EHS, které byly změněny v současné EU do nesrozumitelnosti.
—–
Anton Julény sen; 4. novembra 2024 18:30
Vážený pán profesor
Vo svete rastie protekcionizmus a je to aktuálna téma. Európska únia a krajiny EÚ k ochrane vnútorného trhu využíva ekonomické nástroje. Napr. dotácie na výrobu, export a hlavne sústavu dovozných cieľ a kvót.Rozhodovanie o spôsobu použitia ekonomických nástrojov je v rukách politikou zvlášť Európskej únie veľmi nebezpečný precedens. Preto, že pri rozhodovaní viac ako ekonomické , prevládajú politické rozhodnutia. V posledných rokoch pre poľnohospodárov bolo pohromou rozhodnutie EÚ od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uvoľniť colný režim pre ukrajinské poľnohospodárske produkty. Dovoz z Ukrajiny, tak ohrozil konkurencieschopnosť európskych producentov a vytvoril nerovnomerné podmienky na vnútornom trhu Európskej únie. Pod tlakom protestujúcich poľnohospodárov krajiny proti vôli EÚ susediace s Ukrajinou zakázali dovoz komodít z Ukrajiny. Európska únia po protestoch krajín susediacich s Ukrajinou sa rozhodla prerozdeliť 100 miliónov eur z krízovej rezervy agropolitiky do päť krajín, ktoré najviac postihlo uvoľnenie colného režimu. Slovensko z balíka pomoci dostalo 5,24 milióna eur, ktoré Slovenska vláda navýšila o 10 miliónov eur, ktoré boli rozdané pestovateľom pšenice, minister Takáč pomoc pokladá za nedostatočnú. Potvrdzujú sa slová profesora Husára že: “Veda hovorí aj o tom, že protekcionizmus môže mať rôzne dôsledky, vrátane zvýšenia nákladov pre spotrebiteľov, narušenia medzinárodných obchodných vzťahov a vytvárania napätí medzi krajinami“
Pomoc Ukrajine tento príklad potvrdzuje.
—–
Dušan; 3. novembra 2024 18:09
Plne súhlasím s konštatovaním o našej súčasnosti, na čo môžeme byť hrdí a čo je na zaplakanie. To, že na našom trhu sa stratili produkty, ktoré roky boli pýchou nášho poľnohospodárstva a dnes to vozíme z Egypta, Španielska, Talianska a ďalších vzdialených krajín, pritom mnohé produkty a vysoko kvalitné sme mali doma. Zemiaky, zeleninu, kapustu, dyne, jabĺčka, slivky a mnohé iné cestujú k nám stovky aj Tisíce kilometrov a transport si vyžaduje tisíce kilometrov v kamiónoch. Kedy sa podporí produkcia týchto komodít a prispejeme k zníženiu potreby transportu. Čo sa stalo s našou výrobnou základňou, to sa už zvrátiť nedá. Ale podporiť našu poľnohospodársku produkciu to by nemala byť činnosť odmietaná EU.
—–
Marián Moravčík; 3. novembra 2024 16:51
Výborne načatá téma. Slovo „protekcionizmus“ má vo verejnosti negatívny podtón, vďaka ekonomickým komentátorom, ktorí „protekcionisticky“ nadržiavajú globalistickému liberalizmu. Ale ako pán profesor trefne poukázal, tak v celej záležitosti nejde len o výrobcov a ich zisky. Im globalizmus a voľný pohyb kapitálu pomáha, ale čo s ľuďmi, ktorí v podnikoch pracovali, špecializovali sa a vytvorili si domovy? Práve na ochranu ich záujmov je potrebný ten prístup, ktorý nazývajú „protekcionizmom“ a presne ten si vyžaduje hlbší a podrobnejší vedecký prístup. Ten, o ktorom pán profesor dlhodobo píše.
Spomeniem aj jeden príklad. Keď sme boli na dovolenke na Sicílii, tak blízko mestečka Termini Himerese bola jedna z najväčších fabrík Fiatu. Sprievodca nám rozprával, že noví majitelia koncernu Fiat chceli kvôli nákladom na prácu presunúť túto výrobu niekam do Mexika alebo strednej Ameriky. Zasiahol „protekcionizmus“ talianskej vlády a fabrika ostala na Sicílii.
