…Bi bronzové broskyne v blúzke, balvan v bedrách, bociana, bachratý bochník. Bol bozk, bol býk, bol bič. A bude bábo…
Držíme palec na tvojom pulze, čas a smädní siahame po tvojom ovocí, v ktorého kyslej dužine už syčí rozkoš budúcnosti: milenci budú z detí, z básnikov budú proroci.
Svet bohatý je v prostej ľudskej miere – smiešky a slzy pozorne si stráž: neľutuj vecí, ktoré život berie, len za tými smúť, čo sám postrácaš.
Vták, čo mi spievaš nad ránom, nepoznám tvoje meno, ani ty nevieš, komu spievaš.
Za vlakom vlak sa v diaľ po trati tratí za letom leto až zosivie vlas. Sivie i tvoja tvár, sivejú šaty…
Zastav sa, priateľ, ukáž mi svoju tvár a celú krásu rozviň mi pred zrakom.
Z bájneho ostrova Kypru do mora vstúpil plavovlasý seržant. Na druhom brehu plakala hnedá matka, jej slzy krvavé však nedotkli sa piesku, syčali v plameňoch.
Zo Sapfinho básnického diela sa nám zachovali žalostné trosky. Ešte v staroveku poznali toto dielo prepísané do deviatich kníh podľa metrického členenia.
Vzdialené oči, čo všetkému rozumejú, majú siroty žijúcich rodičov.
