Kto pozorne sleduje dianie okolo envirodiania na Slovensku, tak mu neušlo, že sanácia Vrakunskej skládky, jednej z najväčších environmentálnych záťaží na Slovensku, sa opäť komplikuje.
Insitný maliar minister, insitné úrady, insitná politická strana – insitné Slovensko? (…alebo odstúpte pán Holjenčík, kým je čas).
Stratili sme ekonomickú, energetickú a potravinovú sebestačnosť. Stratili sme zahranično-politickú suverenitu. Necháme si vziať slobodu slova?
Túto otázku si kladiem po posledných udalostiach, ktoré hýbu viac, či menej slovenským „meanstreamom“ ale určite viac medzi obyvateľstvom, ktoré len neveriacky krúti hlavou.
Túto otázku si kladiem po posledných udalostiach, ktoré hýbu viac, či menej slovenským „meanstreamom“ ale určite viac medzi obyvateľstvom, ktoré len neveriacky krúti hlavou.
( ….alebo sedím na konári a je mi dobre, kým si ho definitívne neodpílime s PS)
Poznáte tú rozprávku o Troch grošoch? Len pre osvieženie pamäte – Kráľ idúc po ceste videl chudobného človeka ako kope pri ceste priekopy
Poznáte tú rozprávku o Troch grošoch? Len pre osvieženie pamäte – Kráľ idúc po ceste videl chudobného človeka ako kope pri ceste priekopy
Poznáte tú rozprávku o Troch grošoch? Len pre osvieženie pamäte – Kráľ idúc po ceste videl chudobného človeka ako kope pri ceste priekopy
Neviem čo je výstižnejšie na pomenovanie aktuálneho diania v slovenskej politike. Napriek tomu, že sa to zdá veľmi tvrdé, expresívne alebo neprimerané, tak je to tak.
