Insitný maliar minister, insitné úrady, insitná politická strana – insitné Slovensko? (…alebo odstúpte pán Holjenčík, kým je čas).
Skoro by som povedal, že väčšia miera rezignácie na zdravý rozum ako napovedajú posledné udalosti a vyjadrenia niektorých politických funkcionárov a úradníkov nemôže charakterizovať nadpis nasledovného blogu. Len pre uvedený správny „terminus – technicus“ – insitný znamená neškolený, laický naivný alebo neodborný. Termín pochádza z latinského insitus (vložený, vštepený), čo naznačuje, že schopnosť vzniká prirodzene, nie učením. Asi tak sa dajú charakterizovať niektoré udalosti posledných dní alebo týždňov. Poďme po poriadku. V médiách prebehla informácia, že vo Viedni sa konala výstava amatérskych obrazov ministra financíí SR – Ladislava Kamenického, dokonca jeden z poslancov NR SR sa pochválil na svojom FB účte, že dostal do daru k narodeninám obraz M.R. Štefánika od Ladislava Kamenického. Opozícia rétorikou sebe vlastnou (tiež viac ako insitnou) spustila hejtovaciu kampaň, ktorá po troch dňoch vyšumela do stratena….. Preto tri bodky. Nechcem jatriť tam, kde netreba. Každý má právo na svoj relax, trávenie voľného času podľa vlastného uváženia. Ibaže ekonomika Slovenska sa dostala do situácie, ktorej sa hovorí viac ako prehriata. Dokonca by som povedal, že ako predstavitelia NBÚ, NKÚ, Úradu pre rozpočtovú zodpovednosť – u nás sa už pripeká nepríjemne dno. Ja nebudem hejtovať ministrove „voľnočasové“ aktivity. Iba sa verejne pýtam, kedy má minister financií ČAS maľovať obrazy v rozsahu aby mohol zorganizovať výstavu? Minister financií SR v dnešnej situácii je by mal v práci tráviť 20 hodín a riešiť akútne problémy slovenskej ekonomiky. Len pre pripomenutie za necelý rok sú preč – Samsung Galanta, Figaro Trnava, Považský Cukrovar, AT&T Košice, ECCO Martin, Bosch Prešov, Lowa Handlová, Beko Poprad, IBM Bratislava, Embraco Spišská Nová Ves a mohol vy som pokračovať. Pripomínam ministrovi financií , že existuje zákon č. 575/2001 Z. z., v znení neskorších predpisov, ktorý pojednáva o organizácii vlády a ústrednej štátnej správy – tzv. Kompetenčný zákon, na základe ktorého má minister a Ministerstvo financií SR možnosť/povinnosť priamej kontroly nad dodržiavaním štátneho rozpočtu a čerpania jednotlivých rozpočtových kapitol aj na iných ministerstvách. Pri vymenovaných firmách, ktoré opustili SR, resp. krachli na základe zle nastavenej konsolidácie by som očakával analýzu čerpania (vrátenia?) štátnej pomoci spoločnostiam, ktoré ju v minulosti čerpali. Pri dodržiavaní Kompetenčného zákona by som očakával verejnú prezentáciu dodržiavania čerpania prostriedkov na jednotlivých ministerstvách a nie ticho škrípať zubami nad kauzami, ktoré postupne zaplavujú verejný priestor ohľadne plytvania s financiami SR.
Medzi takéto vyjadrenia považujem vyjadrenie predsedu URSO p. Holjenčíka, ktorý sa nechal počuť, že plne podporuje výstavbu prečerpávajúcej vodnej nádrže Málinec. Hodnota uvedeného „diela“ má podľa vyjadrení ministra ŽP p. Tarabu byť na úrovni 2,38 mld. €. URSO – Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, na čele ktorého je pán Holjenčík, je ten úrad, ktorý stanovuje ceny energií pre domácnosti, firmy, verejný sektor. Priamo by sa chcelo povedať, že priamo ovplyvňuje, resp. určuje „hrúbku“ vašej peňaženky. Keďže toto je moja profesionálna téma, tak pripomeniem p. Holječíkovi zopár údajov práve z jeho úradu, ktoré by ako štatutár mal ovládať.
Slovenské elektrárne a.s., najväčší výrobca elektriny v SR, prevádzkujú 31 až 34 vodných elektrární. Okrem nich existujú aj iné zdroje (napr. Vodné dielo Gabčíkovo prevádzkované štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba), celkovo vodné elektrárne pokrývajú približne 16,1 % dodanej elektriny v SR. Najväčší prevádzkovateľ súSlovenské elektrárne, a.s. (31 VE). Najviac vodných elektrární je sústredených na rieke Váh – to sú známe ľudovo povedané „Kaskády“ Prevládajúce sú prietočné vodné elektrárne a prečerpávacie vodné elektrárne (najvýkonnejšia je Čierny Váh). Na Slovensku bolo už medzi rokmi 1900-1918 uvedených do prevádzky 46 vodných diel. Vážska kaskáda je sústava vodných diel, ktorá zahŕňa celkovo 22 vodných elektrární a priehrad priamo na rieke Váh, pričom spolu s prečerpávacou elektrárňou na Čiernom Váhu sa často uvádza počet 23. Najstarším objektom Vážskej kaskády je hať Dolné Kočkovce pri Púchove, ktorá bola uvedená do prevádzky už v roku 1935!Posledné vodné elektrárne boli na Váhu postavené v rokoch 1952 a 1956. Prečo to píšem? Pretože dodnes sú udržiavané bez akejkoľvek inovácie, ktorá by pri prietokoch vo Váhu dokázala zdvojnásobiť objem výroby elektriny. Ale poďme ďalej. Celková ročná spotreba elektriny na Slovensku v roku 2023 klesla na približne 26,5 TWh. Priemerná slovenská domácnosť spotrebuje ročne zhruba 2 500 kWh elektriny, avšak v prípade elektrického vykurovania a ohrevu vody sa táto hodnota môže vyšplhať na viac ako 14 000 kWh. Celoštátna spotreba v roku 2023 – 26,518 TWh, predstavuje pokles druhý rok po sebe. Ďalším zdrojom výroby elektriny je „jadro“. Jadrové elektrárne sú hlavným pilierom slovenskej energetiky, pričom 5 prevádzkovaných blokov v lokalitách Mochovce a Bohunice generuje vyše 50 % elektriny v SR. Celkový inštalovaný výkon presahuje 2 300 MW (s plánmi na zvýšenie po dostavbe blokov). Hlavným prevádzkovateľom je spoločnosť Slovenské elektrárne. Atómové elektrárne Mochovce (EMO) – Bloky 1 a 2 sú prevádzke od 1998/1999, celkový inštalovaný výkon cca 940 MW. Blok 3 bol uvedený do prevádzky v roku 2023 s výkonom 471 MW, čo výrazne zvýšilo produkciu elektriky v EMO aj v SR. Blok 4. je vo výstavbe. Atómové elektrárne Bohunice (EBO) – Bloky V2 (3. a 4. blok) sú prevádzke od 1984/1985, modernizované reaktory VVER 440/V213 s výkonom 2 x 505 MWe.
A na koniec som si ponechal VDG. To VD, ktoré je predmetom každej predvolebnej kampane a na konci je len predmetom politikárčenia. Vodné dielo Gabčíkovo vyrobí ročne v priemere približne 2200 GWh (2,2TWh) elektriny. Samotná vodná elektráreň Gabčíkovo má súčasný inštalovaný výkon 720 MW (8 turbín po 90 MW). Celá sústava (vrátane menších zdrojov ako Čunovo či Mošoň) dosahuje výkon takmer 750 MW. Ročná produkcia VDG sa pohybuje v rozmedzí 1,8 až 2,8 TWh v závislosti od prietoku Dunaja. Táto výroba pokrýva približne 8 % až 10 % celkovej ročnej spotreby elektrickej energie na Slovensku. VDG bolo spustené do prevádzky v roku 1993, čiže má 33 rokov, kedy nebola robená okrem bežnej údržby, v posledných rokoch aj nutnej udržiavacej údržby aby turbíny úplne nezastali žiadna generálna oprava, nebola inštalovaná žiadna inovatívna technológia za účelom zvýšenia výroby elektriky. Podľa údajov SEPS v roku 2024 bol čistý export elektriky 2,95 TWh (– čiže rozdiel medzi dovozom a vývozom). Toto radilo Slovensko v rámci Európy na 4. miesto najväčších exportérov elektriny. A čo z toho má slovenský občan?!?! A teraz ten podstatný údaj pre ministra financií – v roku 2009 ma ako gen. riaditeľa š.p. Hydroconsult oslovilo konzorcium firiem, ktoré malo záujem o generálnu rekonštrukciu VDG. Keďže Hydroconsult š.p. mal autorské práva na kompletnú projektovú dokumentáciu, boli zástupcovi uvedených spoločností vydané požadované podklady súvisiace s vypracovaním ponuky na komplexnú generálnu opravu spojenú s výmenou turbín a zvýšením súčasného výkonu 90 MW/ jedna turbína na 120 až 150MW/jedna turbína, čo by znamenalo inštalovaný výkon VDG na úrovni 960 až 1200 MW. 1200 MW je plánovaný výkon VD Málinec za 2,38 mld. € oproti tomu generálna oprava VDG bola v roku 2009 vypočítaná na 190 mil. €, v súčasnosti je prepočet na súčasné ceny v rozmedzí 400 až 450 mil. €. Pán minister Kamenický, mali by ste prestať maľovať a viac sa začať zaujímať o efektívne vynakladanie verejných financií. Ak do dvoch rokov vykonáme generálnu opravu VDG a začneme splácať investičný dlh na Vážskej kaskáde tým, že vykonáme inovatívne generálne opravy 22 vodných elektrární, tak ušetríme minimálne jednu mld. €, čo v rámci nutnej konsolidácie nebudete prenášať na obyvateľstvo Slovenska. Zároveň zvýšime výrobu a aj export elektriky do zahraničia. Ale tu stále uniká podstatný problém – kde je slovenský občan. Čo z toho má občan, že Slovensko je jeden z najväčších exportérov? Pánovi Holjenčíkovi odporúčam študovať materiály vlastného úradu, materiály SEPS, Štatistického úradu a EUROSTATU. V opačnom prípade by mal okamžite skončiť. Pretože v prípade realizácie VD Málinec bude Slovensko uvrhnuté ešte do väčšieho finančného zadĺženia. O ekologických škodách ani nehovorím.
Ďalším insitným návrhom sa blysla nie menej príznačná strana na svojej TB. Určite ste postrehli, že skupina poslancov navrhla úplný zákaz vratiek DPH. Neskôr tento návrh po veľmi búrlivej reakcii zúžila na softvérové a reklamné služby. Nuž chce sa mi povedať staré známe – „Komu nie je zhora dané, v apatieke nekúpi.“ Poďme si pozrieť len na dva segmenty, čo by sa stalo. Skupina vládnych poslancov presadzuje návrh, ktorý má potenciál zásadne nabúrať firemné rozpočty. Týka sa znemožnenia odpočtu dane z pridanej hodnoty pri strategických B2B službách, z ktorých by sa tak zo dňa na deň stal čistý a neodpočítateľný náklad. Naopak stal by sa predmetom odpisov nehmotného investičného majetku, čo by v konečnom dôsledku malo za následok ešte menšiu daň z príjmu ako príjmu štátneho rozpočtu. Tu ale treba brať na zreteľ, že Lisabonská zmluva, ktorú sa SR zaviazala ratifikáciou v NR SR rešpektovať pojednáva o DPH ako o európskej dani, kde jednotlivé členské štáty sa môžu líšiť v jednotlivých sadzbách, môžu mať viac sadzieb na vybrané špecifické komodity ale základná sadzba pre všeobecný obchod nesmie klesnúť pod 15%. Taxatívne sa v Kapitole 2, článku 113 uvádza, že „ Rada jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom po porade s EP a Hospodárskym a sociálnym výborom príjme pravidlá na zosúladenie právnych predpisov týkajúcich sa dane z obratu, spotrebných daní a iných foriem nepriameho zdaňovania, aby sa zabezpečilo vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu a zabránilo narušovaniu hospodárskej súťaže“. Toľko Lisabonská zmluva. A práve sadzba 15% je priamym výsledkom dohody EP a spomínaného výboru.
TB spomínanej strany za účasti jej predsedu a poslancov NR SR sa odvolávala na stanovisko spolupracujúcej daňovej poradkyne. Nuž v roku 2001 sa zakladala na FEM SPU Katedra daní, finančníctva , bankovníctva a poisťovníctva. Pokiaľ nemali dostatok akreditovaných profesorov v danej oblasti, tak som ako riaditeľ Daňového úradu s bývalým kolegom, v tom čase už daňovým poradcom na uvedenej fakulte celý zimný semester prednášal správu daní, kolega daňové hmotno-právne predpisy. Rád by som si z uvedenou daňovou poradkyňou sadol do otvorenej televíznej debaty, kde by som jej pripomenul, že uvedené opatrenie je proti „záujmom“ plnenia kapitol ŠR SR. Ako nemalý dôsledok by to malo absolútne zdraženie stavebnej výroby v každom segmente, nedostupnosť a predraženie bytovej výstavby, chýbajúce byty a ich nedostupnosť najmä pre rizikovú časť absolventov vysokých škôl (rizikových preto, že ich umiestnenie na trhu práce je limitované aj ich bývaním a stabilizáciou v regióne práce). Zaťažilo by to samosprávne rozpočty pri aj tak malej obecnej bytovej výstavbe. Poslanci za uvedenú stranu predsa hlasovali za novelu zákona, ktorá od 1. januára 2025 zaviedla s s novelou zákona o DPH zásadnú úpravu sadzieb, ktorá ovplyvní takmer všetky tovary a služby. Jedinou výnimkou, kde nedochádza k zmene sadzby, je výstavba nájomných bytov, ktorá si naďalej zachováva zníženú sadzbu 5 %. Pre všetky ostatné stavebné činnosti, ktoré nie sú špecificky uvedené v prílohách zákona, však platí zvýšenie základnej sadzby z 20 % na 23 %. Stavebníkom by prípadné nevrátenie časti dane rapídne stúpli výsledné ceny stavieb. Zúženie len na softvérové vybavenie opäť nie je riešenie, pretože počnúc Stavebnými úradmi, projekčnými kanceláriami, stavebnými firmami ako realizátormi, všetci dnes fungujú na viac či menej dokonalom softvérom vybavení. Vari si poslanci uvedenej strany myslia, že ešte sa projekty domov, mostov a ciest kreslia na pauzák? Vari si myslia že statika sa ručne počíta cez Logaritmické tabuľky? Z mojej praxe z Hydroconsultu viem povedať, že napr. Protipovodňová ochrana Bratislavy aj s vodnými stavbami – objektami sa riešila v programovom vybavení, ktoré v tom čase stálo v základnom prevedení okolo 500 tis. Sk. Ďalším segmentom, ktorý by to vážne poškodilo by bolo už aj tak zdecimované poľnohospodárstvo. Softvérové vybavenie pre Samostatne Hospodáriacich Roľníkov (SHR) a Poľnohospodárske družstvá na Slovensku prechádza rýchlou digitalizáciou, ktorá zahŕňa systémy na riadenie výroby, evidenciu pôdy, účtovníctvo a precízne poľnohospodárstvo. Uvediem len hlavné typy softvéru používaného v slovenskom poľnohospodárstve – Manažment poľnohospodárskej výroby (Farm Management Information Systems – FMIS. Tieto systémy umožňujú komplexnú evidenciu pestovateľských postupov, evidenciu hnojenia, ochrany rastlín a skladových zásob. Často sú prepojené s GIS (Geografickými informačnými systémami) na mapovanie parciel. Precízne poľnohospodárstvo a GPS navigácie – Softvér na riadenie traktorov a strojov, automatické riadenie, aplikáciu hnojív a postrekov s premenlivou dávkou (VRA) podľa máp úrodnosti. Účtovníctvo a ekonomická agenda – Programy prispôsobené pre poľnohospodárov (evidencia osív, krmív, zvierat, výkupy zrnovín). Štátne a dotačné systémy – Softvér pre komunikáciu s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (PPA), GSAA (Geospatial Aid Application) pre podávanie žiadostí o priame platby. Softvér na riadenie pozberovej úpravy – Systémy pre elevátory, dopravníky a automatizované sklady. To je len zopár príkladov, ktoré v prípade, že by si subjekt nemohol odpočítať DPH a uplatniť vratku, predraží aj tak chudobnú poľnohospodársku prvovýrobu. A pani daňovej poradkyni a poslancom NR SR prezradím, že toto si žiadny SHR alebo PD nevymyslelo dobrovoľne. Toto vyžaduje štát a ním riadené orgány, ktoré dodržiavajú zákony SR a smernice EÚ, ktorými smer viazaný. Toto si vyžaduje systém, inak by subjekty prvovýroby nemohli žiadať o dotácie. Je zaujímavé, že uvedená strana potichu ustúpila od svojej nedávnej požiadavky návratu Slovenského zlata, ktoré som vo svojom blogu pozitívne vyzdvihol (https://tibordanac.blog.pravda.sk/2026/02/08/je-slovensko-este-formalny-stat-alebo-institucionalny-rozklad-z-vnutra/) . Je to presne ako píšem v tom predchádzajúcom blogu SR nepotrebuje žiadneho vonkajšieho nepriateľa – ani ho reálne nemá – SR sa pomocou takýchto návrhov a ľudí reálne rozkladá z vnútra. Čo keby daňová poradkyňa navrhla, že podobne ako elektronická evidencia tržieb, prepojená na DÚ sa podobne povinne elektronicky evidovala každá faktúra na daňovom úrade. Štát by mal kompletný prehľad o fakturovaných tokoch peňazí, zároveň správnosť by vedel DÚ overiť v elektronických knihách došlých a odoslaných faktúrach, ktoré by museli sedieť s elektronicky zadanými faktúrami . Štát by vedel vypárovať uskutočnené platby a okamžite by vedel pohyby DPH na vstupe aj výstupe. Dlhodobo otvorené neuskutočnené fakturované platby by vedel vypátrať a poskytnúť OČTK ako podnet na šetrenie možného podvodu. To nie je prelakovať kapotu bez dokladu. Čo keby si poslanci za uvedenú stranu, ktorá najprv chcela ochranu, vody, potom pôdy a lesa a teraz dáva návrhy zákonov, ktoré idú povaliť najmä vidiek si prezreli Výročné správy bánk – dcér zahraničných matiek. Zistili by, že dve najväčšie banky okrem konsolidácie hospodárskeho výsledku, zaťažujú nákladové položky o 19 a 17 mil. € na reklamu. Nuž ja som so svojou bankou spokojný už 30 rokov, nepotrebujem pozerať jej reklamu. Zistili poslanci NR SR, že všetky poisťovne radikálne zvýšili Povinné zákonné poistenie za motorové vozidlá. Prečo tu štát nereguluje výšku ako pri niektorých finančných operáciách. Vedia poslanci uvedenej strany, že Vláda SR za roky 2018 až 2025 vyplatila za škody spôsobené povodňami v úhrne 90 mil. € a poisťovne viac ako 400 mil. €. Ak by to zistili, tak by predložili návrhy ako akútne naplniť základné poslanie SVP, š.p. a MŽP aby si plnil svoje povinnosti v oblasti protipovodňovej ochrany a zároveň pri vodozádržných opatreniach pri čo najväčšom zadržaní a logistike vody na území SR. Bohužiaľ v SR nastal stav, kedy už poisťovne odmietajú poisťovať majetok občanov preto, že štát si neplní svoje povinnosti na poli protipovodňovej ochrany. SR je možno jediný štát v Európe, kde štát vypláca dotácie/náhrady za škody spôsobené suchom vo väčšej sume ako dotácie na závlahy. Ani to si nevšimli poslanci NR SR za stranu, ktorá ide svojimi návrhmi poškodiť vidiek…….
Čo povedať záverom? Pán minister financií, na dôchodku budete mať čas na maľovanie svojho insitného umenia. Teraz je čas konať , odvolať insitného riaditeľa URSO a rázne a verejne sa postaviť proti insitným a škodlivým návrhom poslancov NR SR za insitnú stranu. Inak zostaneme insitným Slovenskom.
Autor je absolvent VŠP v Nitre v odbore Vodné stavby a meliorácie a Apsley Bussines school London v odbore Strategický manažment, zároveň viceprezident Stavebnej komory SR. Bol 7,5 roka riaditeľ vo Finančnej správe a dva roky v poradnom 12 člennom zbore za finančnú správu ministerky Brigity Schmögnerovej, prednášal správu daní na FEM SPU v Nitre, bývalý gen. riaditeľ Hydroconsult, š.p.
Pridaj komentár