Prezidentka uvažuje o podaní na ÚS pre paragraf 363 a právomoci šéfa GP

Ilustračný obrázok: Pixabay

Prezidentka Zuzana Čaputová vyzvala parlament na reguláciu paragrafu 363 v prípadoch, ak súd rozhodol o vzatí do väzby, bez toho aby si uvedomila, že Ústava predpokladá, že GP je povinný dbať na ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu počas celej doby prípravného konania pri vyšetrovaní trestných činov, až do ukončenia vyšetrovania, vznesenia obvinenia a odovzdania veci súdu na súdne konanie. Parlament by mal podľa prezidentky „zregulovať aplikáciu paragrafu 363 v prípade, keď už do hry vstúpil súd”.

Prezidentka by mohla vedieť, že súd nikdy nevstupuje do vyšetrovania. Súd na to nemá právo. Súd iba vydáva rozhodnutie o vzatí do väzby na návrh prokurátora v prípravnom konaní. Vyšetrovanie trestnej činnosti je počas celej doby prípravného konania plne v rukách vyšetrovateľov, dozorujúceho prokurátora a na zákonnosť procesu vyšetrovania dozerá generálny prokurátor. Súd nemá žiadne právomoci na to, aby vstupoval do vyšetrovania.

Rozhodnutie súdu o väzbe nie je aktom rozhodovania ani o skutkovej podstate vyšetrovaného trestného činu, ani rozhodovanie o zavinení či dokazovaní viny, ani o treste, je to iba opatrenie vykonávané z dôvodov predchádzania mareniu vyšetrovania, vylúčenia hrozby pokračovania v trestnej činnosti alebo vyhýbania sa trestnému stíhaniu, ktoré podľa Ústavy aj podľa zákona musí byť počas celej doby pod dozorom prokurátora.

Prezidentka zrejme uvažuje podobne ako poslanec SaS Alojz Baránik, ak zvažuje podanie na Ústavný súd. Poslanec SaS Alojz Baránik je jeden z najhorlivejších totalitných demagógov s chorobnou posadnutosťou atakujúci GP Žilinku. Tento poslanec dňa 20. mája 2020 v relácii RTVS povedal:

„Nikde na svete neexistuje táto mečiarovská téza, že prokuratúra má byť nezávislá. Prokuratúra vykonáva plne exekutívnu funkciu, teda plní nejakú funkciu štátu na to, aby štát fungoval“ (Poznámka: „exekutíva” – výkonná moc, orgán výkonnej moci).

Toto škandalózne a vrcholne nekompetentné vyjadrenie poslanca Baránika je absolútnym nepochopením ústavného postavenia prokuratúry. Jeho vyjadrenie dokonca donútilo vtedy GP SR vydať k tomuto vyjadreniu oficiálne vyhlásenie. V ňom prokuratúra vyslovila vážne znepokojenie a píše v ňom, citujem:

„Takéto verejné vyjadrenie poslanca ako ústavného činiteľa považujeme za krajne nevhodné a nezodpovedné voči právnemu štátu vo všeobecnosti i autorite orgánov vymožiteľnosti práva. GP so znepokojením konštatuje, že pán poslanec v rozhovore opakovane potvrdil ambíciu zasahovať z pozície politickej moci do výkonu pôsobnosti GP. Takýto prístup je v zásadnom rozpore s postavením orgánov prokuratúry a GP v právnom systéme, ktoré má byť stabilné a nezávislé od aktuálnych politických zmien”

Citovaný výrok Baránika z 20. mája 2020 a súčasné útoky proti Žilinkovi potvrdzujú to, že voľba GP podľa jeho predstáv aj podľa predstáv prezidentky a mnohých ďaších politikov a novinárov útočiacich na Žilinku, sa musí podriaďovať myšlienkovému konštruktu, podľa ktorého GP sa považuje za nástroj výkonnej moci (vlády) a nie za nezávislý orgán na ochranu práva a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, tak ako to vyžaduje zákon o GP a Ústava SR. Baránik je totalitný demagóg, ktorý by sa osvedčil vo všetkých typoch totalitných režimov v minulosti a je modelovým príkladom rozvracača ústavného poriadku SR, právneho štátu a súčasne je aj absolútne nekompetentný diletant, ktorý nerozumie Ústave SR a princípom deľby moci podľa Ústavy SR.

Na rovnakej vlne totalitnej demagógie surfuje aj Čaputová a mnoho ďalších politikov a novinárov, ktorí si osvojili tézu, že prokuratúra je súčasťou výkonnej moci a nie nezávislým orgánom, ktorého úlohou je podľa Ústavy Čl. 149 chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu a v zmysle Zákona o prokuratúre č. 153/2001 Z. z. v rozsahu svojej pôsobnosti vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušenia zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie.

Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, čo bez článku 363 Trestného poriadku v súčasnom znení nie je možné zabezpečiť https://www.lewik.org/term/19633/363-363-trestny-poriadok/

Benátska komisia v roku 2010 uviedla v Správe o európskych štandardoch týkajúcich sa nezávislosti súdneho systému k nezávislosti prokuratúry v časti D, bod 32:

„…. je dôležité vypracovať katalóg garancií pre nezasahovanie do výkonu činnosti prokurátorov. Nezasahovanie znamená zabezpečenie, že nebude vyvíjaný vonkajší tlak na činnosť prokurátora počas trestného a súdneho konania, a že nebudú vyvíjané ani neprimerané alebo nezákonné vnútorné tlaky v rámci systému prokuratúry. Takéto záruky by sa mali vzťahovať na vymenovanie do funkcie, disciplinárne opatrenie, odvolanie, ako aj na špecifické pravidlá pri vedení prípadu a na rozhodovací proces.”

Dodnes takýto katalóg garancií na Slovensku neexistuje a ten politický tlak na rozhodovanie orgánov prokuratúry je tak evidentný a tak extrémne agresívny zo strany politikov, že to ohrozuje základné princípy právneho štátu, ako je nezávislosť vyšetrovacích orgánov a prokuratúry, vymožiteľnosť práva a efektívna ochrana občanov a právnických osôb pred nezákonnými postupmi vyšetrovacích orgánov. Zároveň takéto politické zasahovanie ohrozuje ústavné právo občanov na spravodlivý proces, garantovaný Ústavou a ľudskoprávnymi medzinárodnými dokumentmi.

Ján Baran