Pár slov o voľbách a nielen tých prezidentských…
V stredu večer som chvíľu sledovala predvolebnú debatu dvoch kandidátov na prezidenta, ktorú vysielala jedna z českých komerčných televízii.
Bolo to predstavenie dvojice egocentrických ľudí, bez akejkoľvek sebareflexie a bez pokory voči voličom. Podľa ich vyjadrení, si neboli vedomí nejakých väčších vlastných chýb počas volebnej kampane a na otázku moderátorky, čo chcú vrátiť na hrad, kandidátka na prezidentku odpovedala, že smiech.
A práve táto odpoveď ukázala v plnej nahote skutočný význam a hodnotu volieb a nielen tých prezidentských. Zábavu na hradoch a v palácoch zabezpečovali rôzni šašovia, pajáci, či komedianti. Možno preto obecenstvo v televíznom štúdiu po každej ich odpovedi tlieskalo, hučalo, dupalo ako v lacnom šantáne, či cirkuse, po komediálnom predstavení.
Spomenula som si na dobu, keď som bola školáčka a v triedach sme mali podobizne s prezidentmi Svobodom a Husákom. Bola doba, keď mal prezidentský úrad ešte vážnosť a prezidentom bol človek, ktorého si ľudia vážili.
Dnes môže byť prezidentom ktokoľvek. V poslednom desaťročí sú to najmä na Slovensku kandidáti, ktorých ľuďom vyberajú mocenské elity. Už nezáleží na ich minulosti, spôsobilosti, odbornosti a mravnom kredite, ľudí zaujímajú iba mýty o nich, ktoré na objednávky vyrobia reklamní mágovia.
Jedného dňa sa môže stať, že v prezidentskom paláci a to je úplne jedno v ktorom štáte „vyspelej západnej civilizácie“ bude híkať osol, ktorého reklamní mágovia vyobliekajú do parádneho konského postroja. Stačí, že média mu urobia skvelú kampaň, pri ktorej sa ľudia budú zabávať, smiať, tlieskať, ručať a dupať.
Žiaľ, práve voľby a nielen tie prezidentské svedčia o hlbokom mravnom a hodnotovom úpadku ľudí a celej spoločnosti. Pretože na akej úrovni je spoločnosť a štát, kde vládnu „osobnosti“, ktoré sú volené nie kvôli svojej ľudskej, mravnej a duševnej vyspelosti, ale kvôli tomu, že si vedia zabezpečiť a zaplatiť predvolebnú kampaň? Kampaň v podobe cirkusových predstavení, lacných melodrám a najmä prázdnych sľubov a klamstiev, ktoré nemajú problém verklíkovať v médiách a prezentovať na bilboardoch. O obrovskom úpadku svedčí aj to, že na jednotlivých kandidátov si ľudia môžu staviť peniaze v stávkových kanceláriách. Zábava predsa musí byť, aj keby na chlieb nebolo.
Výsledky takejto zábavy v podobe volieb sa prejavujú v každodennom živote stále nepoučiteľných ľudí. Mnohí už ani na ten chlieb nemajú, ale zato majú až nadbytok zábavy, ktorú im denne servírujú ich „slobodne a demokraticky zvolení zástupcovia“. Štedro platení zástupcovia ľudu…
Devana
