Prekvapila nás inflácia, kríza v dodávkach plynu či energií. Prečo?

Nielen to. Opäť hrozí dlhová brzda. Inflácia dosahuje hodnoty, ktoré sme v EÚ nepoznali, napr. Estónsko 20,1% a Litva 18,5%. NBS prognózuje, že ceny plynu by mali ísť budúci rok hore o 130%, čo povedie k dvojciferným inflačným číslam.

Čitateľ si iste pamätá ako sa práve Estónsko a Litva uvádzali ako krajiny, čo sa musia stať vzorom celej východnej Európe. Ale kde sú prapríčiny inflácie?

Musím spomenúť dvoch veľkých ekonómov. Prvým je J. M. Keynes, ktorý po veľkej kríze v roku 1936 vydal svoje slávne dielo a Európa vedela riešiť ekonomické problémy. Bol to však aj Prof. K. Engliš, ktorý už v roku 1937 vydal 1000 stranové dielo Soustava  národního hospodářství. Vlády vedeli, čo robiť. EÚ vznikla bez teórie. To je najväčšou prapríčinou inflácie. Po splnení politických a ekonomických kodanských kritérií a uzatvorení 31 negociačných kapitol vstúpilo Slovensko do Európskej únie. 
Tá vznikla v roku 1993 a ECB vznikla až v roku 1998, veľký nesúlad. Kto riešil monetárnu politiku v uvedenom medziobdobí? Kto riadil, reguloval náročné a komplikované vzťahy medzi masou peňazí, úrokovými mierami, peňažným multiplikátotom a infláciou? Toto je ďalšia prapríčina dnešnej inflácie.

ECB zabudla na dielo A. Smitha Bohatstvo národov.

Na Slovensku máme 664 000 chudobných. Ekonómia uvádza viaceré dôvody vzniku inflácie.
Treťou prapríčinou je, že M. Draghi (guvernér ECB) mesačne vtláčal do ekonomík EÚ hodnotu eur rovnú ročnému HDP SR. Práve tým výrazne zasahoval do spomenutého zákona kolobehu peňazí, ktorý je M = mm x H, kde M je masa peňazí, mm je peňažný multiplikátor a H je monetárna báza.
Ale peňažný multiplikátor je oveľa zložitejší, komplexnejší, čo umožňuje centrálnym bankám robiť vedecké zásahy do fungovania ekonomiky, ba aj identifikovať riziká.

Aby to čitateľ vnímal uvedené problémy cez jadro teórie ukážem, že musíme jej porozumieť, lebo predovšetkým peňažný multiplikátor má náročný matematický tvar: 

Čitateľ si musí uvedomiť význam a dôležitosť tohto vzťahu; pozrime si konkrétne údaje za ekonomiku, ktorá nech má tieto hodnoty makroekonomických veličín: 
rD = koeficient minimálnych povinných rezerv = 0,10, 
CU = obeživo = 200 mld. eur, 
D = vklady = 400 mld. eur, 
ER = prebytočné rezervy = 0,4 mld. eur, 
M = ponuka peňazí M1 = 600 mld. eur.
Čitateľ po dosadení zistí, že mm = 2,4958. 
Záver, ktorý je dôležitý pre tvorcov ekonomickej politiky, je: zvýšenie monetárnej bázy o 1 EUR má za následok zvýšenie ponuky peňazí o 2,4958, čo si iste neuvedomujú politici.

Ak banka dá do ekonomiky 100 eur, z nich v kolobehu vznikne cca 250 eur! Obrovská zmena. ECB to nevedela? Z týchto poznatkov ekonómie musia mať skúšku predseda vlády, minister financií a minister hospodárstva. Iba tak môžu dať smer vývoja ekonomiky.

Namiesto toho Slovensko má najväčší dlh v histórii: Za uplynulý rok 2021 stúpol až o 10 miliárd eur. Naši vládni ekonómovia mlčali.  

Treba napísať aj toto: ECB pred pár dňami oznámila, že prestane pumpovať miliardy do ekonomík, a v júli chce, prvýkrát po 11 rokoch, zvýšiť úroky z 0 na 0,25%.  Centrálni bankári okamžite kričia o dlhovej brzde. Ale kde je problém?

Iste ide aj o dve veci, ako hovorí teória: 1) rast sadzieb a 2) koniec odkupovania dlhopisov, ktoré vyvolali tlak na rast výnosov, teda úrokov štátnych dlhopisov! Ale cez dlhopisy sa pritom dnes štáty financujú! Teda veľmi náročný ekonomický problém.
Rast úrokov zasa znamená rast nákladov na splácanie dlhu. To je pre zadlžených prvoradý problém. Čitateľ sa pamätá, čo sa dialo v Grécku v rokoch 2012-15.

Aj dnes sa niečo podobné deje napr. v Taliansku. Výnosy 10-ročných dlhopisov v Taliansku boli až 4,2% a v januári iba 1,2%.  Ale ECB aj tak neustále nakupovala dlhopisy! A to naprieč eurozónou! Nakupovala aj talianske, ktoré má koeficient dlh/HDP rovný 150%. Žiaľ, ani Nemecko nie je na tom dobre, hoc vládni ekonómovia tvrdia, že je iba 63,5%.

Zároveň, uvedomujúc si náročnosť situácie, ECB chce nový program! Aký? Pätnásteho júna bol zvolaný krízový štáb. Vyhovorili sa aj na pandémiu!  Vyvolala vraj trvalú nestabilitu eurozóny. Nový program sa má volať fragmentácia – ECB neprezradila detaily; vychádzajúc z významu pojmu fragmentácia, iste roztriedia štáty podľa svojho kritéria.

A realita? Nuž opäť bude nakupovať d l h o p i s y! Dnes máme predovšetkým veľkú infláciu. Vidíme aké robí problémy, hlavne vládam. Riešenie hľadajú v zastropovaní niektorých cien. Ako bude riešiť infláciu? V Nemecku je inflácia iba 8%. V krajinách EÚ máme veľmi veľké rozdiely. ECB riešila pandémiu cez program pandemickej podpory (PEPP), a ten bol v marci 2020 1,7 bilióna  eur. 

Vyrieši ECB dlhové problémy EÚ? Ako zabrániť zárodkom dlhovej krízy? V Taliansku by boli zničujúce. A je to tretia najsilnejšia ekonomika! Výnosy talianskych dlhopisov klesli od minulej stredy z 4,2 na 3,82%. Ale máme tu neochotu mnohých krajín  eurozóny riešiť svoje dlhové problémy vyostrené počas pandémie.

„Hoc máme problém s energiami, veľkým problémom u nás je dostavba jadrovej elektrárne Mochovce, ktorej termín dokončenia sa jedenásťkrát odložil a minimálne toľkokrát sa navýšil aj rozpočet tohto projektu. S týmto sa musíme popasovať“

povedal  minister Sulík.

Baťa vybudoval továreň ba aj Zlín za 10 rokov a my ani elektráreň. „Za svetielko na konci tunela považujem (štátny tajomník), že v krátkom čase by sa mohlo udeliť prvostupňové rozhodnutie pre spúšťanie tretieho bloku“. 
Nebudú podvody v súčasnom ekonomickom svete?

Záver

Prapríčinou dnešnej inflácie a neadekvátneho fungovania ekonomík EÚ je neexistencia teórie. Hlavným problémom je nerešpektovanie zákona kolobehu peňazí v EÚ, ako som to vyššie ukázal.

Ako uviedol guvernér NBS Peter Kažimír,

„Slovensku v krajnom prípade hrozí technická recesia. Naprieč eurozónou sa o nej diskutuje. Je tu predpoklad, že na tri štvrťroky budeme odstrihnutí od plynu a európska solidarita sa materializuje do podoby 25 percentnej saturácie. To znamená, že dostaneme náhradu v podobe štvrtinovej potreby. V takom prípade by časť slovenského priemyslu bola významne dotknutá.“ 

Štáty si nevedia rady s infláciou a rozdávanie plošných príspevkov je cestou do pekla. Treba zabezpečiť fungovanie ECB a vedeckú ekonomickú teóriu pre dnešné konkrétne podmienky. Utvoriť priestor pre tvorivý prístup. 

Inflácia nebola nečakaná, čo je odpoveď na nadpis úvahy. EÚ nám pred vstupom ponúkala 31 prístupových kritérií.