Ilustračný obrázok: Pixabay
Čukotský folklór (Čukotský polostrov) s naratívom vyhasnutia hviezdy – dcéry hviezdy Arktúr v súhvezdí Pastier, zapísaný v roku 1896 ruským etnografom V. G. Bogorazom, preložený z ruského originálu Передней Головы дочь pre slovenské publikum prvýkrát.
Otec zomrel, zomrela aj mať. Zostal jediný syn. Chlapec neustále plače. Má iba jednu príbuznú, ktorá mu odháňa všetky dievčence so slovami: ,,Dievčat a žien ti netreba!“ Jedného dňa chlapec povie: ,,Odchádzam a privediem si ženu!“
Vybral sa tam, kde býva hviezda Predná Hlava. Uvidel jej dom, vošiel dnu a skryl sa na posteľný baldachýn. Pýta sa Predná Hlava Keleho, ktorý žije na jeho hviezde: ,,Nevidel si tu človeka?“
,,Videl“, odpovedá Kele, ,,vošiel do domu.“
,,Nu-ka, choď za ním!“, povie mu ohnivý obor.
Chlapec sa schoval v zadnej strane domu, kde kelet vošiel komínom. Oheň behá po dome sem a tam, nájsť ho nemôže. Vyšiel von.
,,Tak čo, videl si človeka?“, pýta sa ho Predná Hlava.
..Nie, nenašiel som ho!“, vraví Kele.
Vošiel Predná Hlava do domu a pýta sa: ,,Človek, kde si?“
Chlapec vykukne spoza rohu a povie: ,,Tu som!“
,,Zvláštne, videl si tu Keleho?“
,,Nie, nevidel.“
Predná Hlava vyšiel von a poslal dnu ďalšieho keleta. Kele vošiel dnu, premenil sa na veľký kameň, hodil sa o zem, rozdrobil sa na drobné kusy a hľadá chlapca po dome sem a tam, nájsť nemôže. Vyšiel von.
,,Tak čo, videl si človeka?“, pýta sa ho Predná Hlava.
..Nie, nenašiel som ho!“, vraví Kele.
Vošiel Predná Hlava do domu a pýta sa: ,,Človek, kde si?“
Chlapec vykukne spoza rohu a povie: ,,Tu som!“
,,Zvláštne, videl si tu Keleho?“
,,Nie, nevidel.“
Predná Hlava vyšiel von a premýšľa, čo urobiť. U Prednej Hlavy je dcéra, nikým nevidená a nikomu neukazujúca sa. Vedel však, že chlapec ju videl vo sne a veľmi po nej zatúžil. Preto ju prišiel hľadať až sem, preto prišiel do jeho domu. Hľadali chlapca po celom dome, po všetkých kútoch, nájsť nemohli a unavení zaspali.
Pokiaľ spali, chlapec sa vybral hľadať dievčinu. Sedela pri slabej lampe a vyšívala tie najkrajšie šaty, aké kedy videl. Sadol si k nej a mlčky pozoroval. Ráno ich našiel Predná Hlava a hovorí: ,,Prečo si mu dovolila oženiť sa s tebou?“
,,Myslela som si, že si ho poslal ty“, odpovedá dcéra.
,,Čo robiť! Súhlasím, vezmi si ju so sebou, keď si si ju vzal!“
Otec im daroval sane, na ktorých viezol nevestu v krásnych šatách. Prišli domov. Prišlo mnoho ľudí. Mladý ženích hovorí: ,,Nepozerajte na moju ženu!“ Žena vyšla zo saní, a on kričí: ,,Vráť sa hneď spať, nech ťa nevidia!“ Bola taká krásna, že všetci muži, ktorí ju videli, zatúžili po nej až na smrť. Ženích hovorí: ,,Schovaj sa, schovaj! Všetkých si zabila, zahubila! Schovaj sa dnu!“
Sadla si v dome na posteľ pod baldachýn a stala sa nehybnou, prestala vychádzať. Koniec.[1]
[1] БОГОРАЗЪ, В. Г. 1900.Чукчи. Материалы по изучению чукотского языка и фольклора, собранные в Колымском округе.. Санкт-Петербург: Типография Императорской Академии наук, c. 180 – 181.
Preklad: Sonka Valovič Sazama
