Medicína ako kráľovská disciplína je v línii mojich záujmov od roku 1982 , keď som nastúpil už do neexistujúceho Ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach. Už vtedy som bol toho názoru, aby sa pristupovalo ku pacientovi holisticky, teda aby lekár mal prehľad nielen o jeho telesnej stránke, ale aj o prostredí, v ktorom žije, prípadne rodinnom zázemí, pričom veľa príčin chorôb tkvie v sociálnych interakciách a emocionálnych rozladeniach.
Samozrejme, sú na svete oblasti alebo štáty, ktoré realizujú svoju medicínu na tomto princípe, ide skôr o ázijské, napr. tradičné čínske formy medicíny a určite aj na iných kontinentoch by sa našli zariadenia, kde harmonicky spolupracuje klasická medicína s tradičnými formami, ktoré sa v tom regióne vyvíjali stovky rokov pred rozvojom medicíny. Je mi ľúto, že na prechádzke po meste vnímam, že je oveľa viac lekární ako čajovní. Že by tak rapídne vzrástla chorobnosť? Čo je telu prirodzenejšie, chémia alebo bylinný výluh? Na čo bolo telo zvyknuté tisícky rokov? Prečo nie sú do nemocníc pripustené aj certifikované alternatívne formy liečenia, ale sa vytesňujú do rôznych periférií?
Je to na hlbšie zamyslenie, ale dnes poisťovniam asi nejde o zdravie pacienta do takej miery, aby si zisťovali od neho mieru spokojnosti a podľa toho upravovali toky financií, ktorých sú len správcovia. Samozrejme, že sú život ohrozujúce stavy, kedy musíme brať antibiotiká a mnohé iné lieky. Celé mi to pripomína Fordove závody zamerané na výkon, biznis a zisk.
Veľmi často v tejto súvislosti myslím na Antoine de Saint Exupéryho a jeho pohľad do budúcnosti ohľadne medicíny. „Fyzika raz urobí taký pokrok, že chorému odoberú kvapku krvi a dajú mu tabletku a bude zdravý. A ja i napriek tomu pôjdem za starým doktorom, ktorý ma vypočuje, popočúva, poklepe, prehmatá, zapáli si fajku povie hm, hm a pozrie na mňa.
Mám rád pokrok, ale radšej mám rád ľudskosť a múdrosť. „Bol letec a z výšky videl ďaleko do budúcna. Videl pokrok a jeho odtrhnutie sa od duše človeka a chýbanie múdrosti a ľudskosti. Pohladenie, chytenie za ruku alebo pritisnutie na hruď veľmi v súčasnosti chýba aj v medicíne. A kde nájdem tých ľudí? Vnímam to tak, že sa rútime po informačno-technologickej špirále kdesi do nenávratna, na všetko sú aplikácie a samo diagnostické postupy doktora Googla.
Problém vidím aj v tom, že štát sa čoraz viac vytráca, čo je súčasť boja proti spoločnosti, jej podstate, hodnotám a organizovaniu. Čím bude slabší štát, tým budú silnejšie nadnárodné korporácie.
Občania si nevážia štát, najmä ak vidia jeho nízku schopnosť. No a v konečnom dôsledku si myslím, že určitú úlohu tu zohráva (hoci by sa mohlo zdať, že ide iba o otázku jazykovednú) aj pomenovanie ministerstva. Nemalo by to byť ministerstvo zdravotníctva, ale ministerstvo zdravia!
A to myslím úplne vážne, ale nejde mi len o zmenu názvu, ale o podstatu jeho fungovania. Ak nebudeme dostatočne aktívni, nebudeme chorobám predchádzať, vykašleme sa na prevenciu a podobne, potom nás nezachránia žiadne tabletky. Nezabúdajme, že veľký diel viny/zodpovednosti je na nás – pacientoch.
Ani ministerstvo zdravia nás neochráni, ak s tým nezačneme sami. Treba poznať svoje telo, vedieť sa počúvať, sledovať príznaky (a to vôbec nemám na mysli ľudí typu hypochonder), a vedieť, čo nám prospieva . Ministerstvo zdravia by nám potom spolu s ministerstvom školstva mali pomôcť získať potrebné informácie o zdravovede. Veď posúďte, že každému sa v živote bude hodiť, keď si dokáže regulovať výživu podľa fyzického stavu, sám si liečiť bežné banálne sezónne ochorenia, pomôcť si pri jednoduchých poraneniach alebo sebe, či rodinným príslušníkom, uvoľniť stuhnuté svaly.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka
Na ilustráciu možných odpovedí na niektoré otázky, ktoré položil autor tohto príspevku, uvediem (obr. vpravo) orientačnú štruktúru nákladov výrobcov liekov, podľa situácie z roku 2001:
27 % výroba (vrátane všetkých surovín)
35 % marketing a administratíva (tá z toho < 1/4)
13 % výskum a vývoj
7 % dane
18 % zisk po zdanení
Je potrebné vedieť, že súčasťou marketingových nákladov je nielen všadeprítomná televízna reklama, ale aj rôzne formy provízií a organizovanie propagačných kongresov a iných marketingových aktivít.
Pre porovnanie, typický zisk po zdanení výrobcov automobilov je okolo 5 %, pritom ich výrobné náklady presahujú 50 %. Výrobcovia automobilov venujú na výskum a vývoj spravidla viac, ako si pridelia zisku (6 %), pričom práve nákladmi na výskum a vývoj zdôvodňujú farmaceutické firmy svoje zisky.
Čitatelia si zrejme všimli aj to, že predajcov automobilov je tiež podstatne menej ako lekární.
