Ilustračný obrázok: Pixabay
Severoamerický folklór kmeňa Cimšjanov (Aljaška, Kanada, rieky Nass a Skeena) s naratívom kultúrneho hrdinu v etiologickým finále regulácie prílivu, zapísaný v roku 1894 americkým antropológom F. Boasom, preložený z ruského originálu Происхождение прилива, pre slovenské publikum prvýkrát.
Jedného dňa, keď si Velikán Themsem obliekol svoje havranie šaty, lietal nad oceánom, doletel k brehu, spustil sa nadol a priblížil sa k domu, v ktorom žila veľmi stará žena – Vládkyňa prílivu. V týchto časoch morská voda vždy stála vysoko a neklesala niekoľko dní, pokiaľ nenastal nov mesiaca. Všetci ľudia túžili po mäkkýšoch a rôznych morských plodoch.
Vojdúc do domu, Velikán zbadal, že v ňom sedí žena a drží v rukách niť prílivu. Sadol si k nej a hovorí: ,,Ach, ako som len veľa nazbieral mäkkýšov! Nazbieral som si toľko, koľko som len chcel!“
,,Ako je to možné?“, skríkla žena. ,,Vari je to možné? Čo mi to tu hovoríš, Velikán?“
,,Áno-áno“, prikývol Velikán, ,,nazbieral som si veľmi veľa mäkkýšov!“
,,Klameš!“, zvolala.
Keď to počul, sotil do nej, až spadla na chrbát, a hodil jej do očí aj úst za hrsť prachu. Starena od prekvapenia pustila z ruky niť, voda prudko ustúpila, a odokryla dno so všetkými mäkkýšmi, lastúrami a inými morskými plodmi.
Velikán si nabral toľko, koľko len vládal uniesť, a kým sa vrátil naspäť, odliv ešte stále pokračoval.
,,Ach, Velikán“, zalamentovala starena, ,,vylieč moje oči! Nič nevidím kvôli tomu prachu!“
,,A sľúbiš mi, že budeš púšťať vlny dvakrát za deň?“, spýtal sa jej.
Starena súhlasila a Velikán jej vyliečil oči. Všetkých mäkkýšov a lastúrnikov, ktoré si priniesol, zjedol.
,,A odkiaľ si berieš vodu na pitie?“, spýtala sa ho.
,,Spod koreňov tej jelše“, odpovedal.
Čoskoro sa išiel napiť, lebo veľmi vysmädol. No prameň vody zmizol. Musel ísť až k rieke Ksan (Skeena), pretože starena mu vysušila prameň a všetky potoky.[1]
[1] ВАХТИНА, Н. Б; РОМАНОВОЙ, О. И. 1997. Мифы, сказки и легенды индейцев: Северо-западное побережье Северной Америки. Москва: Издательская фирма «Восточная литература» РАН, c. 119 – 120.
Preklad: Sonka Valovič Sazama
