V nedeľu 1. septembra najvyšší štátni predstavitelia SR, prezident P. Pellegrini, premiér R. Fico a podpredseda NR SR poverený jej riadením P. Žiga podpísali memorandum o jednotnom postupe v otázkach zahraničnej politiky, v ktorej chcú presadzovať suverénne postoje SR.
V alternatívnych médiách aj na soc. sieťach sa zdvihla vlna nevôle a najmä premiér Fico je kritizovaný za podpis tejto dohody.
V prvom rade je však potrebné zamyslieť sa nad tým, prečo bola takáto dohoda sformulovaná a podpísaná práve v Deň Ústavy Slovenskej republiky a zároveň v Svetový deň mieru.
Rovnako sa je potrebné zamyslieť sa nad tým či SR je štátom a akým štátom v skutočnosti je.
Podľa definície KSB je „štát systém pre samosprávu spoločnosti, ktorá pomocou vplyvu vonkajších faktorov zaisťuje rozvoj, alebo aspoň prežitie národa bez toho, aby stratil svoju kultúrnu identitu“. Túto základnú podmienku SR zatiaľ spĺňa. Iná situácia je však definícii SR ako právnej inštitúcie a v samotnom fungovaní štátu.
Žiaľ, SR sa svojej suverenity dobrovoľne vzdala nielen pri vstupe do EÚ a aj NATO, ale aj výpredajom strategických podnikov, ktoré mali zabezpečovať ekonomickú a hospodársku bezpečnosť štátu. Tým sa zo SR stala kolónia podriadená skutočným vlastníkom strategických odvetví. Preto sa niet čo čudovať, že najvyšší štátni predstavitelia podpísali spomínané memorandum.
To, akým spôsobom SR ako štát funguje, sa plne prejavilo počas minulých vlád Matoviča, Hegera a Ódora.
Veď na akej právnej úrovni je štát, v ktorom vláda a politici beztrestne porušujú Ústavu a zákony štátu, likvidujú a popierajú základné ľudské práva občanov, vytvárajú totalitné zriadenie, alebo pod hrubým nátlakom prinútia občanov štátu k sociálnym a zdravotníckym experimentom?
Na akej úrovni je štát, ktorý nemá vo vlastníctve strategické odvetia hospodárstva?
Na akej úrovni je štát, ktorý sa nedokáže postarať o najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov?
Na akej úrovni je štát, ktorý nemá základnú potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť?
Na akej úrovni je štát, v ktorom kompetentné úrady ignorujú aj tie najzávažnejšie právne problémy, akými sú napríklad vlastizrada?
V tomto kontexte najvyšší štátni predstavitelia iba podpísali povinnú vazalskú zmluvu.
A dôvodov je viac.
Premiér Fico 15. mája dostal „ponuku, ktorá sa neodmieta“. Tí ktorí niekedy čítali knihu Maria Puza „Krstný otec“, vedia o čom píšem. Žiaľ, takéto veci sa stávajú iba v kolóniách, alebo tam, kde spoločnosť riadi mafia a je jedno aká. A v posledných dňoch sa SR stala kvôli svojej zahraničnej politike objektom hospodárskeho vydierania zo strany Ukrajina, ktorú vo všetkom podporujú riadiace štruktúry EÚ a „vyspelej západnej spoločnosti“.
Ak ľudia chcú zmenu spoločnosti, najskôr by mali vedieť čo chcú zmeniť a akým spôsobom to chcú zmeniť, pretože žiadnu zmenu za nich nikto neurobí a najmä nie v parazitickej davoelitárskej spoločnosti. Ďalej by mali pochopiť, že žiadna zmena systému sa nedá urobiť spôsobom „ráno vstanem a urobím revolúciu“ a už vôbec nie s ľuďmi, ktorí síce ľúbivo a populisticky hovoria o zmene, ale 99% z nich sa iba egoisticky chce dostať k moci.
Zmena spoločnosti a systému je dlhodobý cieľ. Veď to čo sa na Slovensku deje sa tiež nestalo z večera do rána, ale trvalo to niekoľko desaťročí.
Vie si niekto predstaviť, že by bolo Slovensko vystavené podobnému vydieraniu tak ako s plynom a ropou priamo s potravinami a prestal by dovoz potravín? Stačilo by pár dní a vo väčších mestách by začalo rabovanie a krvavé vzbury, ktoré by sa preniesli aj na vidiek.
Vie si niekto predstaviť, ako by vzrástli ceny PHM, plynu a elektriny, ak by niektorý z politických predstaviteľov len tak búchal po stole, že chce nejakú zmenu?
Žiaľ, v takomto stave je Slovenská republika. Nesuverénna kolónia, v ktorej vládnu iba tí, ktorí sú vybraní mocenským zákulisím.
Ak ľudia chcú zmenu systému a spoločnosti mali by ju začať vytvárať sami. Vzdelávaním samých seba a hlavne detí. Pretože bez zmeny systému a spoločnosti neprežije nielen Slovensko, ale ani ostatné štáty a planéta samotná.
Chápem ľudí, ktorí boli sklamaní a nahnevaní, že súčasní politickí predstavitelia podpísali memorandum o zahraničnej politike v období obrovskej fašizácie spoločnosti. Chápem však, že sme takto dostali čas, ktorý by sme mali zmysluplne využiť najmä na prípravu zmeny spoločnosti, ktorá príde či to chceme, alebo nie. A záleží len na ľuďoch samotných, aká tá zmena bude, pretože každá zmena systému a spoločnosti prichádza práve „zdola“ a nie od mocenských a politických elít.
Stačí sa poučiť z minulosti.
Devana
Slnovratovo 3. september 2024
