Ilustračný obrázok: Pixabay
Folklór grónskych Eskimákov (Grónsko) s naratívom paralelného vzniku hviezdokopy – Plejád, preložený sovietskym folkloristom G. A. Menovščikovom z ruského originálu Плеяды , pre slovenské publikum prvýkrát.
Hovorí sa, že kedysi žil muž, ktorý svoju ženu bil. Jedného dňa nešťastná žena utiekla do hôr, kde dlho blúdila, kým neprišla k domu so širokým vchodom. Na saniach bola prevesená medvedia srsť, medveď zacítil už z diaľky zápach človeka.
,,Vojdi dnu, ona ťa neroztrhá“, zakričal medveď zvnútra domu.
Žena prešla okolo medvedej srsti a vošla dnu. V dome žila v ľudskom tele medvedica s dvomi deťmi, medvedia srsť na saniach, patrila jej.
Medvedica vraví žene: ,,Zostaň tu s mojimi deťmi. Budem ti každý deň prinášať jedlo.“
Odišla a za krátky čas sa vrátila s tuleňom v zuboch. Roztrhala tuleňa na rovnaké kusy a rozdelila pre všetkých. Žena však nebola privyknutá jesť surové mäso, rozrezala svoju porciu na kúsky a chcela ju dať variť. Mláďatá jej vravia: ,,Nevar mäso tuleňa, zjedz ho tak ako my.“
Ona však vraví: ,,Vy jedzte ako zvyknete, no my sa musíme správať ako ľudia.“
Z tuku medvedica urobila lampu a žena zostala s nimi žiť. Za nejaký čas sa jej však zacnelo po ľuďoch a chcela utiecť preč. Medvedica to vycítila a vraví: ,,Ak chceš odísť, choď. Iba o nás nikomu nevrav. Bola by som veľmi nešťastná, ak by sa mojim bezbranným deťom stalo čokoľvek zlé.“
Žena povedala medvedici: ,,Sľubujem, že nikdy nič o vás nikomu nepoviem.“, a vyšla z medvedieho domu k ľudským príbytkom. Veľmi sa ponáhľala, čoskoro bola pri svojich. Doma si chcela ľahnúť a odpočinúť, ale nedokázala udržať tajomstvo a porušila sľub, ktorý dala medvedici, keď zašepkala mužovi do ucha: ,,Neďaleko odtiaľto sú medvede. Videla som ich vlastnými očami.“
Muž okamžite ožil: ,,Medvede hovoríš? A neďaleko?“
Rýchlo sa zdvihol a začal sa chystať na lov. Nešťastná žena sa ešte stihla opýtať: ,,Nechoď! Kde sa mi teraz schovať?“
Muž odvrkol: ,,Schovaj sa trebárs pod posteľ.“
Ako povedal, tak spravila. No len čo muž odišiel na lov, prišla medvedica hľadajúc ženu, ktorá ju zradila. ,,Kde je tá nešťastnica?“, pýta sa ľudí.
Jeden z ľudí, nepovediac ani slovo, ukázal na miesto, kde žena bývala. Medvedica vošla medvedica dnu, zúrivo vytiahla zradkyňu spod postele a začala ťahať von za vlasy. Vonku jej odtrhla hlavu a telo od seba odkopla. Hlavu ženy kopala pred sebou ako loptu, pokiaľ ju nezačali prenasledovať psy. Tu vykopla ženskú hlavu na oblohu a vyskočila za ňou, ale psy sa nedali odbiť a tiež vyskočili na oblohu. Tam sa všetky psy premenili na Plejády. Na to sa vrátili lovci a našli už iba dve medvieďatá, ktoré ich vlastná mať zabila údermi do hlavy, aby nepadli za korisť človeku. Koniec.[1]
[1] МЕНОВЩИКОВ, Г. А; БРАГИНСКИЙ, И. С; МЕЛЕТИНСКИЙ, Е. М. 1985. Cказки и мифынародов Востока. Москва: Наука, c. 488 – 489.
Preklad: Sonka Valovič Sazama
