Na mnohých politikoch, ktorých dôverne poznáme z televíznych obrazoviek, je zreteľne vidieť hypertrofiu ambícií, ale súčasne sa im nedarí zakrývať atrofiu talentu a morálky. Niektorí politici sú egocentrici a kvalifikovanosť je u nich často len sekundárna. Morálku z verejného priestoru dôsledne vytláča samotný systém politických strán.
Zjavne preto mi chýba v súvislosti s politikou dopyt po hĺbke myšlienok, po talente, po schopnostiach, namiesto prebytočných planých sľubov. Aktuálne sa politika týmto smerom neuberá.
Dôležité je pozlátko, marketing, ale nie obsah. Naskočili na to mnohé politické strany, lebo sa musia vedieť predať voličom v najbližších voľbách. Je to smutné, ale je to fakt. Otázkou je, kto by mal byť ten, čo voličov upozorní, aby vyžadovali viac. Agitovať k demokracii, osvieteniu, liberálnej spoločnosti, hodnotám, morálke môže mať úspech v uvedomelej, múdrej spoločnosti. Nie v tej našej, ktorá je systematicky ohlupovaná.
My však máme stovky vynikajúcich ľudí, ktorí majú talent, ale nemajú túžbu dať o sebe vedieť. Tí by mali byť našimi vzormi, a nie ľudia, ktorí bezchybne zvládajú len čítanie a písanie cez klávesnicu. Potrebujeme politikov, ktorí dokážu nazrieť na jadro problému pôvodným, neošúchaným, objavným spôsobom a platia mincou nestrácajúcou hodnotu.
Politika je pragmatika, nie romantika a preto si uvedomujem, že každý politik chce byť zvolený, ak chce byť zvolený, tak musí ľudí presvedčiť, že je pre nich dobrou voľbou, alebo aspoň menším zlom ako konkurencia. Je pomerne smiešna predstava, že túto svoju motiváciu bude napĺňať rečami, ktoré jeho publikum bude vnímať odpudzujúco, alebo bude rečniť spôsobom, ktorý bude nepopulárny. To, že ľudia radi počujú, že nič nemusia robiť a bude im dobre, lebo on to zabezpečí, je problém na strane publika. Nie politika.
Publikum, teda národ, by malo mať dopyt po väčšej hĺbke obsahu, než „voľte mňa a budete v raji“ (alebo „za žiadnych okolností nevoľte tamtoho, ja budem jeho presný opak“). Ak publikum nemá záujem, tak ani politici nemajú dôvod niečo meniť. Obzvlášť ak je táto požiadavka dominantná v celej spoločnosti. Politika je reprezentantom spoločnosti, ak je spoločnosť krátkozraká, egoistická a nemorálna, tak jej politická reprezentácia iná nebude. Čakať, že neslušní a nemorálni si zvolia čestného, je čakaním neefektívnym.
Summa summarum. Hypertrofia túžby je prirodzená vlastnosť karieristov. Nedostatok morálky tiež. Nedostatok talentu je spôsobený konkrétnym systémom, ktorý na kandidáta nekladie žiadne požiadavky.
Megalomanické tendencie s absenciou elementárnej morálky, slušnosti a úcty sú predzvesťou veľkého pádu, osobitne v prípade, ak sa k nim pridruží pýcha.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka
Skutočne, čestní a morálni politici sa na Slovensku zmestia do telefónnej búdky. Ale bezprostredné riešenie nevidím v tom, aby sme sa na tých prehnane ambicióznych a nemorálnych príliš sústreďovali. Oni sa nezmenia a iných „v sále“ nevidno. Prirovnám to k situácii, keď by sme sa ocitli na plese, kde sú samí nesympatickí ľudia. Sebastrední narcisti a chválenkári. Nepodarí sa nám ani zmeniť tému rozhovoru a jediná šanca, ako sa v ten večer zabaviť, je nájsť tých z telefónnej búdky a im venovať všetku pozornosť.
Alebo odísť niekam inam, najlepšie domov. Niečo podobného treba urobiť aj s politikmi – sústrediť sa na dôležité veci okolo seba.
Veď o tom napísal 10,000+ strán Platón, a po ňom stovky a možná tisíce iných. Ale len teória nestačí, treba začať konať!