Ilustračný obrázok: Pixabay
Čukotský folklór (Čukotský polostrov) s naratívom vzniku skaly Ravykvyn v blízkosti Inčounu na brehu Čukotského mora (asi 25 km od Uelenu, najvýchodnejšieho osídleného miesta RF), zapísaný v roku 1970 sovietskym lingvistom I. V. Polomošnovom, preložený z ruského originálu Камень Равыквын, pre slovenské publikum prvýkrát.
Bolo to tak dávno, čo si už ľudia nemôžu pamätať. Obyvatelia pobrežia závideli všetkým inčounským ľuďom ich bohaté mrožie ležovisko. Sluchy sa niesli široko-ďaleko.
O mrožom ležovisku sa dopočuli aj ľudia z druhého brehu mora, ktorým sa zažiadalo, aby aj k ich brehom plávali mrože ako k inčounským. A tak sa jedného dňa závistlivci rozhodli ukradnúť kvôli návnade kúsok Inčounského mysu. Odlomili kus skaly, ale uniesť ju nemohli: skala bola priťažká a pridlávila svojou váhou nepriateľa.
A tak dodnes stojí ako nedobytný strážca skala Ravykvyn, aby sa z nej všetci závistliví ľudia navždy poučili.[1]
[1] МЭН’ИН ЫНАНАРМАН’ВАЛЬЫН, Н. 1974. Кто самый сильный на земле. Магадан: Магаданское книжное издательство, с. 137 – 138.
Preklad: Sonka Valovič Sazama
Pridaj komentár